Rimania využili Dunaj ako prirodzenú hranicu a vybudovali tu dômyselný pevnostný systém Limes Romanus, ktorý je najveľkolepejšou pamiatkou rímskeho Impéria. Existovala na jeho severných hraniciach viac ako 400 rokov s dĺžkou okolo 3 000 kilometrov a rozkladala sa na území od severnej Británie až po Balkán. Dnešného Slovenska sa v Bratislave hranica dotkla kastelom Gerulata v Rusovciach.

Gerulata bola prvým kastelom v línii Carnuntum – Ad Flexum a vzdialená od Carnunta okolo 14 km. Tábor mal dôležitú strategickú úlohu – chránil východné krídlo légií stacionovaných v Carnunte, hlavnom meste provincie Hornej Panónie.

Meno Gerulata Rimania pravdepodobne prevzali od autochtónneho keltského obyvateľstva. Na základe doterajších archeologicky skúmaných častí kastela možno v kontexte zaužívanej schémy stavby rímskych kastelov na Dunaji rekonštruovať jeho štyri stavebné etapy, polohu pohrebísk a civilných osád – vicusov ako aj poľnohospodárskych usadlostí a villy rustici. Je možné, že sa v blízkosti tábora nachádzal brod, ktorý však nie je takisto ako prístav zatiaľ archeologicky doložený.

Vznik Gerulaty kladieme do obdobia vlády Flavijovcov. Na budovaní tábora sa podieľali carnuntské posádky X, XIV a XV légie. Od začiatku 2. storočia po Kr. tu mala stálu posádku elitná jazdecká jednotka Ala prima Canannefatum. Ďalšie kolky na rímskej strešnej krytine a epigrafické nápisy na votívnych oltároch svedčia o prítomnosti jednotiek II légie ako aj XVIII kohorty dobrovoľníkov, V kohorty a prvej kohorty lukostrelcov.