Podľa projektu F. A. Hillebrandta  sa v rokoch 1775 – 1778 uskutočnila asanácia mestského opevnenia – vnútorné hradby sa búrali, priekopy zasypali a vnútorné mesto sa zjednotilo s predmestiami. Začiatkom 19. storočia  zbúrali i vonkajšie opevnenie a na miestach  hradieb vznikali postupne nájomné domy.

Z celého hradobného systému sa zachovala len časť múrov a bášt od dómu sv. Martina po celej dĺžke Židovskej ulice a úsek okolo Michalskej brány po Prašnú baštu. Po asanácii bývalého židovského geta sa na Židovskej ulici odkryli hradobné múry, vodná priekopa a zvyšky bášt, na múroch vidieť trojuholníkové strieľne a pôvodné cimburie. Sčasti sa zachovali i dve ďalšie bašty - Prašnú prestavali na obytný dom  (Zámočnícka ul. 11),  zvyšky Obuvníckej bašty začlenili do domu na Hviezdoslavovom námestí č. 11.

Najzachovalejšia je časť okolo Michalskej brány s najvýznamnejšou pamiatkou stredovekého opevnenia - Michalskou vežou. Meno dostala podľa kostola, ktorý stál na predmestí neďaleko brány. Pôvodne hranolovú vežu zo 14. storočia zvýšili v rokoch 1511 – 1517 osemuholníkovou nadstavbou.
Pri barokovej úprave roku 1758 veža dostala súčasnú podobu, na jej hrot umiestnili medenú sochu archanjela Michala s drakom od P. Ellera. Na mieste gotického reťazového mostu postavili barokový so sochami svätcov, obranný múr s parkanom od Michalskej brány po Prašnú baštu včlenili do domových blokov Zámočníckej ulice.

Expozícia oboznamuje návštevníkov s históriou opevnenia mesta, vystavené sú tu rôzne druhy chladných zbraní, vojenská i turnajová výzbroj a samostatná časť je venovaná vývinu strelných zbraní.
Dokumentuje i remeslá slúžiace potrebám  obrany mesta a približuje históriu bratislavských delolejárov a puškárov. Správy o cechovej organizácii puškárov pochádzajú už zo 16. storočia, puškárstvo ako remeslo dosiahlo svoj vrchol v18. storočí. Vyrábali sa tu luxusné poľovnícke pušky, sedlové pištole a jazdecké karabíny. V expozícii je zahrnutá aj činnosť členov Spolku bratislavských strelcov, ktorú dokumentujú vzácne terčovnice i strelecké terče.