200. rokov od narodenia Ferdinanda Martinenga
Elena Kurincová
V roku 2021 sme si pripomenuli 200. rokov od narodenia Ferdinanda Martinenga. Jeho meno nesie aj ulica v mestskej časti Bratislava – Staré mesto (blízko Drotárskej ulice).
Pýtate sa, kto to bol? Autorka blogu Elena Kurincová píše: V Prešporku v druhej polovici 19. storočia predstavovali svojimi aktivitami svojpomocné a dobročinné asociácie prirodzenú platformu pre realizáciu výrazných osobností. K takým osobnostiam rozhodne patril Ferdinand Martinengo (4. 3. 1821 – 25. 2. 1895). Najvýraznejším a záslužným aktom jeho činnosti v meste bol podiel na založení a celoživotnom pôsobení v Dobrovoľnom hasičskom spolku (Pressburger freiwilliger Feuerwehrverein).
Pressburg/Pozsony/Prešporok patril v druhej polovici 19. storočia k mestám s pestrou spolkovou štruktúrou. Forma dobrovoľných združení, akými boli spolky, umožňovala organizáciu záujmov obyvateľov mesta naprieč sociálnym spektrom (šľachtici, mešťania, remeselníci aj robotníci) a vo viacerých sférach ľudskej činnosti – v oblasti práce, spoločenského života, kultúry, sociálnej starostlivosti, športu aj politiky. Svojpomocné a dobročinné asociácie predstavovali svojimi aktivitami v meste prirodzene platformu aj pre realizáciu výrazných osobností.
K takým rozhodne patril Ferdinand Martinengo (4. 3. 1821 – 25. 2. 1895). Pôvodom nebol Pressburger, ale pôsobením v meste päť desaťročí a z toho dvadsaťsedem rokov v dobrovoľnom hasičskom spolku zanechal stopy, ktoré pretrvávajú dodnes. Narodil sa v Záhrebe a pochádzal zo starobylej talianskej rodiny. Celoživotný záujem o šport a predovšetkým o šerm si naplnil štúdiom v Pešti a Viedenskom novom meste. Príchodom do Prešporka (1844) ako 23 ročný zužitkováva svoje skúsenosti na viacerých úrovniach. Angažoval sa v zavádzaní telesnej výchovy do školského vyučovania. Profesijne pôsobil ako učiteľ gymnastiky a taliančiny na Vyššej verejnej reálnej škole. Šermovanie patrilo v tom období k obľúbeným spôsobom trávenia voľného času mladých šľachticov. Angažoval sa pri založení a činnosti I. maďarského šermovacieho spolku. V hoteli U zeleného stromu, ktorý patril Palugyayovcom, viedol súkromnú šermiarsku školu. Na organizovaní spoločenského a športového života v meste sa podieľal aj aktivitami v ďalších spolkoch napr. veslárskom, streleckom, okrášľovacom, Spolku na podporu chudobných študentov bez rozdielu náboženstva, spolku Humanitas, ale aj Spolku umelcov a učiteľov reči.
Najvýraznejším a záslužným aktom v Martinengovej činnosti v meste bol jeho podiel na založení a celoživotnom pôsobení v Dobrovoľnom hasičskom spolku (Pressburger freiwilliger Feuerwehrverein). Protipožiarna ochrana v meste bola dovtedy riadená sčasti na cechovom princípe, usmerňovaná požiarnymi poriadkami a mestskými štatútmi. Opakované požiare v meste si vyžiadali zavedenie účinného systému protipožiarnej ochrany. Myšlienku zefektívnenia ochrany pred požiarmi a inými pohromami založením spolku zdieľali s Martinengom aj viacerí predstavitelia mestskej elity, napr. mešťanosta Henri Justi, bankár Theodor Edl. Oficiálne založenie a schválenia stanov sa uskutočnilo 15. 12.1867 a ustanovujúce zasadnutie sa konalo 23. 2. 1868. Od založenia spolku pôsobil Ferdinand Martinengo vo funkcii kapitána, krátko v roku 1872 bol aj druhým predsedom. Definitívne sa vzdal svojej funkcie až rok pred smrťou 1894. Posledný požiar na Dobytčom trhu pomáhal hasiť ešte v roku 1893. Dovtedy sa zúčastnil na hasení stoviek požiarov v meste, organizoval požiarne cvičenia a podieľal sa na zdokonaľovaní technického vybavenia zboru. Výrazne aktívne vystupoval najmä pri konaní V. uhorského krajinského zjazdu, ktorý sa konal v roku 1880 v Prešporku.
Presadzovanie športových a humanistických princípov, ktoré napĺňal svojimi aktivitami mu prinieslo v pomeroch monarchie uznanie. Viaceré mesta ako Viedeň, Rieka, Budapešť, Celovec, Arad, Trnava, Malacky mu udelili titul čestného kapitána svojich dobrovoľných hasičských spolkov. Ocenenie získal aj od Františka Jozefa v roku 1869, Zlatý záslužný kríž a v roku 1881 Rytiersky kríž rádu Františka Jozefa. Rozlúčkové reči pred uložením rakvy s jeho pozostatkami na Ondrejskom cintoríne zdôrazňovali ducha jeho rytierskosti ako šermiarskeho majstra. Stali sa mu aj predpokladom venovať životné úsilie ochrane majetku a života blížneho. Ideály blízke Martinengovi – záujem o šport spojený s humanistickými cieľmi – zostali inšpirujúce aj pre súčasnosť. Nesie a rozvíja ich napr. aj Spoločnosť Ferdinanda Martinenga v našom meste.
