O Apponyiho paláci

Rokokový palác ukrýva zachované vzácne architektonické prvky interiéru na prvom a druhom poschodí. Postavil ho gróf Juraj Apponyi v roku 1761 – 1762. Palác je pomenovaný podľa majiteľa Juraja Apponyiho. Pôvodne staršia baroková budova prešla jeho zásluhou v rokoch 1761-1762 zásadnou prestavbou, ktorá dala objektu jeho dnešnú podobu so zachovanou pôvodnou výzdobou interiérov.  

Budovu v roku 1867 odkúpilo mesto pre potreby magistrátu a do kartuše nad bránou dalo doplniť mestský znak. Už na pláne objektu z roku 1904 sú miestnosti na prízemí označené ako priestory Mestského múzea. V roku 1926 tu múzeum sprístupnilo expozíciu v reprezentačných sálach na prvom poschodí, v roku 1930 obrazáreň na druhom poschodí a v nasledujúcom roku na prízemí otvorilo Bratislavské vinárske múzeum. V ďalších desaťročiach sa prvé poschodie prepojené so Starou radnicou využívalo na expozičné účely. Na druhom poschodí boli najskôr pracovne, neskôr depozitár a sídlila tu Regionálna knižnica.

V rokoch 2004 -2008 sa uskutočnila rozsiahla rekonštrukcia paláca a po jej ukončení tu múzeum zriadilo expozície historických interiérov a  vinohradníctva, v podkroví študijný depozitár keramiky, porcelánu a skla. Palác sa stal samostatným objektom bez komunikačného spojenia so Starou radnicou.

O Expozícii vinohradníctva

Expozícia vinohradníctva je situovaná v niekoľkých miestnostiach na prízemí Apponyiho paláca. Pod názvom Bratislavské vinárske múzeum bola sprístupnená už v roku 1932. Časť expozície sa nachádzala aj v suteréne paláca, v pôvodne stredovekých pivniciach, ktoré boli v roku 1966 zrekonštruované. V súčasnosti expozíciu vinohradníctva nájdete na prízemí paláca, v suteréne Apponyiho paláca sídli Národný salón vín.

HANA

Vstúpte do sveta Hany Gregorovej – jedinečného a stále aktuálneho.

Spisovateľka. Intelektuálka. Feministka. Organizátorka kultúrneho života. Ale aj Tajovského manželka, matka, čechoslovakistka, novinárka a publicistka, funkcionárka. Tiež bojovníčka za práva žien, za ich rovnoprávnosť s mužmi, za nové témy v literatúre, za lepšiu tvorbu pre deti, za možnosť voľby o smerovaní vlastného života pre ženy. Týmito a mnohými ďalšími prívlastkami môžeme označiť spisovateľku Hanu Gregorovú.

Dnes by sme ju nazvali inovátorka, modernistka, prípadne liberálka – v  pôvodnom zmysle tohto slova: ako osobu zhovievavú, zmierlivú a tolerantnú voči iným názorom, ktorá úplne prirodzene a nenútene prekračovala hranice súkromnej a verejnej sféry – raz bola dokonalá hostiteľka, inokedy zapálená prednášajúca či spoluautorka manifestu. To všetko v období, keď to nebolo vôbec bežné.

Pri príležitosti 140. výročia jej narodenia Vám v Múzeu mesta Bratislavy ponúkame najkomplexnejší pohľad na jej životné osudy, literárnu tvorbu a aktivity, aký je dnes možné rozpovedať – bez nánosov a stereotypov. Je na vás, aký názor si na Hanu Gregorovú po návšteve výstavy vytvoríte, našou ambíciou je Vás jej životným príbehom previesť. Krstné meno HANA, ako ju výstavou oslovujeme, chápeme aj ako vyjadrenie jej emancipácie a nezávislosti v myslení a názoroch. Naším zámerom je, aby na výstave prehovárala Hana Gregorová sama za seba.

• Trvanie výstavy: 22. 11. – 31. 8. 2025
• Kurátori výstavy: Daniel Hupko, Jana Jablonická Zezulová, Monika Kapráliková