Nálezy archeologických výskumov NKP hrad Devín

 

Nálezy archeologických výskumov NKP hrad Devín

 

Nálezy z archeologických výskumov na NKP hrad Devín

Archeologická zbierka z hradu Devín je mimoriadne bohatá – patrí k najlepšie preskúmaným hradným zrúcaninám na Slovensku.

Múzeum mesta Bratislavy začalo s archeologickým výskumom na hrade Devín už v roku 1965 a prebieha až do súčasnosti. Hrad bol takmer nepretržite osídlený od mladšej kamennej doby až do novoveku. Doposiaľ najstaršou pamiatkou z hradu Devín (okolo 5000 pred Kr.) je guľovitá nádoba z kostrového hrobu kultúry s mladšou lineárnou keramikou. Z obdobia eneolitu sa zachoval súbor keramických nádob neobyčajných tvarov. Z doby bronzovej boli odkryté hroby aj sídliskové objekty, keramika, hroty šípov, šperky a iné nálezy. Početnú časť archeologických nálezov z hradu Devín tvoria najmä predmety z doby laténskej, predovšetkým keramika, šperky a predmety dennej potreby. Okrem obydlí tu boli odkryté aj rôzne objekty hospodárskeho charakteru, mimoriadne dôležitým je nález špecializovanej kováčskej a šperkárskej dielne.

Na začiatku 1. storočia možno počítať na Devíne s priamou prítomnosťou Rimanov. Už dávnejšie sa tu našli rímske mince, terra sigillata, keramika a šperky. Lokalita hradu Devín je výnimočná aj kvôli počtu murovaných stavieb z 3. – 4. storočia. Z obdobia sťahovania národov máme doložené z Devína len málo materiálnej kultúry v podobe keramiky a ojedinelých kovových predmetov. Výnimočný je nález zuhoľnateného bochníka chleba. Z veľkomoravského obdobia patria k najvýznamnejším nálezom základy sakrálnej stavby, hroby a sídliskové objekty. Okrem predmetov dennej potreby (keramika, nože, prasleny atď.) sú to militáriá, šperky a fragmenty maľovanej omietky. Hrad zostal osídlený aj v 10. – 13. storočí, čo dokladajú obydlia a cintorín.

Plastika koníka zo staršej doby bronzovej
Plastika koníka zo staršej doby bronzovej
Plastika psíka z 1. storočia pred Kristom
Plastika psíka z 1. storočia pred Kristom
Vedierko z hradnej studne, 15. storočie
Vedierko z hradnej studne, 15. storočie

V 13. storočí bol Devín kráľovským hradom, ktorý slúžil ako pohraničná pevnosť Uhorského kráľovstva. Rod Garayovcov, ktorý vlastnil hrad v rokoch 1419 – 1460, uskutočnil na hrade rozsiahlu výstavbu, v rámci ktorej bol opevnený celý areál hradu, vybudovaný obytný palác, prebudovaný horný hrad a vykopaná hradná studňa. Ďalšími majiteľmi boli grófi zo sv. Jura a Pezinka (do r. 1521) a v roku 1527 dostal hrad do držby uhorský palatín Štefan Báthory. Báthoryovci postavili na strednom nádvorí renesančný palác.
Posledným šľachtickým rodom, ktorému hrad patril, boli od roku 1635 Pálffyovci. V roku 1809 podmínovali hrad francúzski vojaci a vyhodili ho do vzduchu. V roku 1961 bol hrad Devín vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. Archeologická zbierka z hradu Devín je mimoriadne bohatá.

Galéria
Zobraziť galériu
#MuzeumMestaBratislavy