Areál expozície Antickej Gerulaty v Rusovciach sa nachádza na mieste bývalého rímskeho vojenského kastela na hraniciach pevnostného systému Limes Romanus z obdobia 2. až 4. storočia. Komplexná pamiatková úprava lokality sa začala realizovať v roku 1975. Pre prezentáciu nálezov z archeologických výskumov z tejto lokality bola postavená moderná výstavná sieň, v ktorej sa od roku 1985 nachádza expozícia venovaná pamiatkam z doby rímskej. Konzervované  zvyšky pôvodnej architektúry kastela v areáli objektu boli sprístupnené v roku 1988 a stali sa súčasťou expozície.

Rimania využili Dunaj ako prirodzenú hranicu a vybudovali tu dômyselný pevnostný systém Limes Romanus. Dnešného Slovenska sa  hranica dotkla kastelom Gerulata v Rusovciach. Tábor mal dôležitú strategickú úlohu – chránil východné krídlo légií stacionovaných v Carnunte, hlavnom meste provincie Hornej Panónie.

Meno Gerulata Rimania pravdepodobne prevzali od pôvodného keltského obyvateľstva. Na základe doterajších skúmaných častí kastela možno rekonštruovať jeho štyri stavebné etapy, polohu pohrebísk a civilných osád – vicusov, ako aj poľnohospodárskych usadlostí a villy rustici. Expozícia prezentuje históriu budovania a života obyvateľov kastela predovšetkým prostredníctvom archeologických nálezov.   

Vznik Gerulaty kladieme do obdobia vlády Flaviovcov. Na budovaní tábora sa podieľali carnuntské posádky X, XIV a XV légie. Od začiatku 2. storočia po Kr. tu mala stálu posádku elitná jazdecká jednotka Ala prima Canannefatum. Ďalšie kolky na rímskej strešnej krytine a epigrafické nápisy na votívnych oltároch svedčia o prítomnosti jednotiek II légie ako aj XVIII kohorty dobrovoľníkov, V kohorty a prvej kohorty lukostrelcov.

Posledná etapa  prestavby Gerulaty sa uskutočnila v 4. storočí. Nálezy z výskumu longobardského pohrebiska so 166 hrobmi v extraviláne Rusoviec svedčia a výhodnej polohe tejto lokality aj v nasledujúcom historickom období známom ako doba sťahovania národov.

Autorka expozície PhDr. Jaroslava Schmidtová.