Antická Gerulata, prvý kastel v línii legionárskych táborov Carnuntum – Brigetio v bratislavských Rusovciach, bola v roku 2021 zapísaná na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO ako Hranice Rímskej ríše – Dunajský Limes (západná časť). Ide o jedinú UNESCO lokalitu na západnom Slovensku, a zároveň takú, ktorá dokazuje život rímskych vojakov a prítomnosť Rímskej ríše na území Slovenska. *

Expozícia Antickej Gerulaty prezentuje históriu budovania a života obyvateľov kastela predovšetkým prostredníctvom archeologických nálezov, ktoré sa tu našli.

Exteriérovú časť expozície tvorí kastel zo 4 storočia, ako aj staršie základy stavieb kastela z niekoľkých stavebných etáp.

V interiérovej časti (nazývanej Lapidárium) sa od roku 2022 nachádza nová, moderne inštalovaná stála expozícia s názvom Gerulata na hraniciach Rímskej ríše, ktorá prezentuje tie najzaujímavejšie archeologické nálezy, nájdené v tejto lokalite. Patria medzi ne zbrane, keramika, šperky a predmety dennej potreby, časti konského postroja, prilba, rímske náhrobné kamene, reliéfy či rímske mince.

Nová stála expozícia bola pripravená v spolupráci s dizajnérskym štúdiom Crafting Plastics Studio, ktoré kladie dôraz na kvalitné materiály a najmä na environmentálny prístup. Ten sa odrazil aj pri príprave novej stálej expozície Gerulaty.

V zadnej interiérovej časti expozície, v tzv. klenotnici, nájdete Virtuálnu Gerulatu – virtuálny 3D model tábora, ktorý ponúka prechádzkový aj herný mód. Hravou formou s pomocou gamepadu tak získate o živote v Gerulate a o predmetoch, ktoré sa tu našli, mnoho nových a zaujímavých informácií.

Areál Antickej Gerulaty ponúka okrem jedinečnej expozície aj prekvapivú južanskú atmosféru navodenú vhodne zvolenou stredomorskou zeleňou a siluetami okolitých stavieb vrátane neďalekého Kostola sv. Márie Magdalény.

Návštevu expozície Antickej Gerulaty môžete tiež spojiť s prechádzkou do okolitej prírody, napríklad do obľúbeného rusoveckého lesoparku či k neďalekým jazerám. Areál Antickej Gerulaty je dostupný z centra mesta mestskou hromadnou dopravou (autobusy č. 90, 91 a 191) a tiež bicyklom po hrádzi vedúcej z centra mesta.

* *Gerulata spolu s Ižou predstavujú opevnené body na limese na území Slovenska. Gerulata je jediná archeologická lokalita na území Slovenska, ktorá sa nachádza na území bývalej Rímskej ríše, provincie Panonie. Pevnosť Iža (ktorá bola taktiež súčasťou zápisu Hranice Rímskej ríše – Dunajský Limes (západná časť ) do UNESCO v roku 2021), ako súčasť  je na ľavom brehu Dunaja, bola to predsunutá pevnosť na území dnešného Slovenska naproti rímskemu táboru Brigetio v Maďarsku. 

História:

Areál expozície Antickej Gerulaty sa nachádza priamo na mieste bývalého rímskeho vojenského kastela Gerulata, ktorý bol súčasťou severnej hranice Rímskej ríše. Predstavoval jeden z opevnených bodov obranného systému známeho ako Limes Romanus z obdobia 1. až 4. storočia.

Komplexná pamiatková úprava lokality sa začala realizovať v roku 1975. Na prezentáciu nálezov z archeologických výskumov v Gerulate bola postavená moderná výstavná sieň, v ktorej sa nálezy z tejto lokality vystavujú už od roku 1987. Konzervované zvyšky pôvodnej architektúry kastela v areáli objektu boli tiež sprístupnené v roku 1987 a sú súčasťou expozície.

Rimania pri budovaní Limesu využívali riečne toky ako prirodzené hranice – na severnej hranici Rímskej ríše to bol Rýn a Dunaj. Limes Romanus sa dnešného Slovenska dotkol kastelom Gerulata v Rusovciach, a na juhu Slovenska predsunutým kastelom v Iži. Kastel Gerulata mal dôležitú strategickú úlohu – chránil východné krídlo légií stacionovaných v Carnunte, hlavnom meste provincie Hornej Panónie, a zároveň dohliadal na pohyby Germánov v oblasti juhozápadného Slovenska, o čom svedčí dočasný tábor v Kvetoslavove a v Cíferi. Dôležitá je aj blízkosť križovatky pravekých ciest, a to dunajskej, ktorá spájala severnú časť ríše s Čiernomorím, a Jantárovej, spojnice Stredomoria s Baltom.

Názov Gerulata Rimania pravdepodobne prevzali od pôvodného keltského obyvateľstva. Na základe doteraz skúmaných častí kastela možno rekonštruovať jeho štyri stavebné etapy, polohu pohrebísk a civilnej osady (tzv. vicus), ako aj poľnohospodárskych usadlostí a villa rustica. Vznik Gerulaty kladieme do obdobia vlády Flaviovcov. Kastel založila jednotka Cohors V Lucensium v období Domitiána (81 – 96). Od začiatku 2. storočia tu sídlila jazdecká jednotka Ala I Cannanefatum. Z Rusoviec pochádza jediná tehla s kolkom tejto jednotky.

Najstarší tábor mal tvar obdĺžnika a bol drevozemný. Ďalšie stavebné činnosti sme zaznamenali v 2. storočí v období vlády Antoninonovcov, čo súviselo so snahou o zlepšenie systému obrany, s úsilím rozšíriť ríšu o nové územia a tiež s nepokojmi, ktoré sú známe ako markomanské vojny.

Kastel 3. stavebnej etapy mal štvorcový tvar a bol obohnaný mohutným kamenným múrom. Zmenšenie tábora súviselo s vojenskými reformami v 3. storočí, keď sa zmenil počet armádnych oddielov a aj ich vnútorná sila. Hlavnou stavebnou aktivitou 4. stavebnej etapy je vznik vežovitej neskoroantickej pevnosti, ktorá vznikla zabudovaním do rohu staršej architektonickej konštrukcie. Veža mala dvanásť mohutných pilierov, ktoré vymedzovali nádvorie. Vežovitá stavba má paralely s podobnými pevnosťami, ktoré sme zaznamenali v niektorých kasteloch len na dunajskom úseku limesu.

Nálezy z výskumu longobardského pohrebiska so 166 hrobmi v extraviláne Rusoviec, slovanské chaty a tiež staromaďarské pohrebisko v Rusovciach svedčia o výhodnej polohe tejto lokality aj v nasledujúcom historickom období známom ako doba sťahovania národov.

Autorka expozície: PhDr. Jaroslava Schmidtová