O Apponyiho paláci

Rokokový palác ukrýva zachované vzácne architektonické prvky interiéru na prvom a druhom poschodí. Postavil ho gróf Juraj Apponyi v roku 1761 – 1762. Palác je pomenovaný podľa majiteľa Juraja Apponyiho. Pôvodne staršia baroková budova prešla jeho zásluhou v rokoch 1761-1762 zásadnou prestavbou, ktorá dala objektu jeho dnešnú podobu so zachovanou pôvodnou výzdobou interiérov.  

Budovu v roku 1867 odkúpilo mesto pre potreby magistrátu a do kartuše nad bránou dalo doplniť mestský znak. Už na pláne objektu z roku 1904 sú miestnosti na prízemí označené ako priestory Mestského múzea. V roku 1926 tu múzeum sprístupnilo expozíciu v reprezentačných sálach na prvom poschodí, v roku 1930 obrazáreň na druhom poschodí a v nasledujúcom roku na prízemí otvorilo Bratislavské vinárske múzeum. V ďalších desaťročiach sa prvé poschodie prepojené so Starou radnicou využívalo na expozičné účely. Na druhom poschodí boli najskôr pracovne, neskôr depozitár a sídlila tu Regionálna knižnica.

V rokoch 2004 -2008 sa uskutočnila rozsiahla rekonštrukcia paláca a po jej ukončení tu múzeum zriadilo expozície historických interiérov a  vinohradníctva, v podkroví študijný depozitár keramiky, porcelánu a skla. Palác sa stal samostatným objektom bez komunikačného spojenia so Starou radnicou.

O Expozícii vinohradníctva

Expozícia vinohradníctva je situovaná v niekoľkých miestnostiach na prízemí Apponyiho paláca. Pod názvom Bratislavské vinárske múzeum bola sprístupnená už v roku 1932. Časť expozície sa nachádzala aj v suteréne paláca, v pôvodne stredovekých pivniciach, ktoré boli v roku 1966 zrekonštruované. V súčasnosti expozíciu vinohradníctva nájdete na prízemí paláca, v suteréne Apponyiho paláca sídli Národný salón vín.

O aktuálnej výstave BA 60 – 69. Šesťdesiate v Bratislave

V šesťdesiatych rokoch 20. storočia sa na svetovej scéne objavila prvá povojnová generácia s jasne vyhraneným postojom k životu. Študentské nepokoje v Paríži, hipisácky a bítnický protest proti etablovanej spoločnosti v USA, nástup nových médií s obrovským vplyvom na dobové dianie, rozširujúce sa možnosti prežívania voľného času — to všetko prinieslo spochybnenie dovtedy platných tradičných hodnôt Západu.

V Bratislave v socialistickom Československu ešte pretrvávala pamäť na predvojnové kultúrne a spoločenské tradície, čiastočne už zredukované represiami v päťdesiatych rokoch, do ktorých vnášali svoje zvyky aj ľudia z vidieka sťahujúci sa za prácou do mesta. Celkovú atmosféru však výrazne formovalo uvoľňovanie režimu umožňujúce reagovať aj na dianie za hranicami sovietskej sféry.

Mesto sa postupne prebudovávalo na priemyselné a kultúrne centrum Slovenska, vznikali veľkolepé plány
v oblasti architektúry a urbanizmu. Navonok žilo životom naoktrojovaným komunistickou ideológiou. Dodržiavali sa tradičné povinné obrady režimu s budovateľskými piesňami na perách, súčasne však medzi mladými ľuďmi čoraz silnejšie znela bigbítová hudba a uvoľnený kultúrny potenciál oživil spoločnosť. Ľudia síce zostávali organizovaní v masových socialistických organizáciách, zároveň sa odvážili slobodnejšie vyjadrovať svoje náboženské presvedčenie. Narastajúca kritika režimu v radoch komunistov viedla k snahám o prebudovanie spoločnosti známe ako socializmus s ľudskou tvárou, ukončené tankami v auguste v roku 1968.

Cieľom výstavy je priblížiť desať legendárnych rokov v dejinách mesta prostredníctvom originálnych dobových artefaktov a fotografií vypovedajúcich o každodennom živote. Výrazné miesto patrí plagátu, jednému z nosných médií slúžiacemu aj propagande, zároveň prezentujúcemu i súčasné výtvarné umenie.