F. X. Messerschmidt a Múzeum mesta Bratislavy
Elena Kurincová
Sochár F. X. Messerschmidt (1736 – 1783) viedol nepokojné žitie a rovnako vytvoril znepokojujúce diela. Umelec končiaceho baroka a začínajúceho klasicizmu upozornil na seba predovšetkým tvorbou série charakterových hláv. Vytvoril ich podľa literatúry za svojho života okolo sedem desiatok, ale do súčasnosti sa zachovali väčšinou v odliatkoch a len niekoľko originálov.
Nazývaný aj Hogarth sochárstva (William Hogarth 1697 – 1764 anglický satirický maliar) hľadal v prevedení ľudských charakterov a duševných stavov v tvárach búst odpoveď na otázky vlastného vnútorného rozpoloženia ale aj na poznanie spoločnosti okolo neho. Záujem o ich interpretáciu neutícha do súčasnosti. Vzbudzujú záujem historikov umenia, psychoanalytikov, lekárov a sugestívne stvárnenie ľudskej mimiky a emócií oslovuje umelcov, ale aj vnímavých milovníkov umenia dodnes. Väčšina bádateľov sa zhoduje v názore, že súčasťou tvorivej invencie umelca sa stala aj jeho postupujúca duševná choroba, čo však neuberá na umeleckej hodnote diel.
Legendy okolo tvorby charakterových hláv, ktorými podľa vyjadrenia súčasníkov (napr. podľa berlínskeho cestovateľa, osvietenca, a literáta Friedricha Nicolaia) viedol umelec boj s démonmi, sa po jeho smrti rozširovali o ďalšie mýty jeho života. F. X. Messerschmidt strávil posledných šesť rokov svojho života v Prešporku. Pricestoval v roku 1777 hľadať ľudskú a umeleckú podporu v pôsobisku svojho mladšieho brata Jána Adama Messerchmidta. V roku 1780 si na Zuckermandli kupuje dom v bývalom hostinci U jeleńa. Dom patril v roku 1773 Kataríne Schneiderovej, ktorá v ňom mala hostinec K jeleňovi. Messersvhmidt odkúpil v roku 1780 dom od Jána Wickmanna (podľa historika J. Holáka) a zriadil si tu sochársky ateliér. Rozhodol sa pre život na okraji mesta, v blízkosti sociálne vyčlenených jedincov a pokúsil sa bojovať s nadprirodzenými bytosťami. Bádatelia jeho diela sa zhodujú, že v tomto prostredí vytvoril aj časť charakterových hláv (tvoril ich posledných 12-13 rokov života).
Pochovaný bol ako obyvateľ Podhradia na cintoríne pri kostole sv. Mikuláša pri hradbách, ktorý sa krátko po jeho smrti prestal používať (nový podhradský cintorín sv. Mikuláša vznikol na začiatku Karloveskej cesty v susedstve kameňolomu v 80. rokoch 18. storočia). V priebehu 19. storočia sa postupne zvyšoval záujem o charakterové hlavy F. X. Messerschmidta ale len ako kuriózne artefakty. Mesto Prešporok si jeho pamiatku v roku 1879 uctilo pomenovaním ulice, na ktorej býval (Messerschmidtgasse, Messerschmidt utca). Po vzniku republiky názov ulice poslovenčili Messerschmidtova ulica a názov ulice sa zmenil po roku 1945 na Ipeľskú.
Múzeum mesta Bratislavy spravuje zbierky, ktorými je možné upresniť niektoré nepravdivé informácie, ktoré sa objavujú v médiách pri interpretácii jeho života (napr. naposledy Bratislavské noviny číslo 7, zo dňa 2. 7. 2021 priniesli správu, že sa stratil aj jeho symbolický náhrobok). V zbierkach múzea sa zachovala časť symbolického náhrobného epitafu sochára F. X. Messerchmidta a pamätná tabuľa z domu na Ipeľskej ulice. Získali sa do múzea začiatkom 80. rokov (1972, 1974) v súvislosti s postupným búraním Podhradia. Pomník bol pôvodne umiestnený pri severnej fasáde kostola sv. Mikuláša na Podhradí. Primárny náhrobok a ani hrobové miesto sa nezachovali.
Postavenie symbolického pomníka inicioval prednosta Vedeckých ústavov mesta Bratislavy (spájali múzeum, archív a knižnicu) Ovidius Faust (1896 -1972). Na nápisovej doske z červeného mramoru je latinský nápis, že pomník dal zhotoviť mešťanosta Belo Kováč v roku 1940. O. Faust systematicky pracoval na zdôrazňovaní a potvrdzovaní historizmu mesta predovšetkým budovaním pomníkov osobnostiam z dejín mesta (napr. okrem iného aj M. Belovi). Pravdepodobne aj on bol iniciátor pamätnej liatinovej tabule (autor Ludwig Mack) umiestnenej na Messerschmidtovom dome na Zuckermandli. Zaujímavé je, že je na nej latinský text, ktorý uvádza chybný dátum narodenia 20.augusta 1732 miesto 6. februára 1736.
V zbierkach múzea sa nachádza okrem toho aj kópia fotografického albumu vyhotoveného viedenským fotografom Josefom Wlhom, ktorý vyšiel v roku 1909 v Badene. Obsahuje fotografickú dokumentáciu diel, ktoré sa pripisujú F. X. Messerchmidtovi. Je tu aj fotografia litografie M. R. Toma, ktorá bola uverejnená vo viedenskom časopise Adler 1839. Zobrazovala 49 číslovaných charakterových hláv. K dokumentácii života umelca v múzeu je možné priradiť aj dva akvarely dom a záhrada Messerschmidta, ktoré vytvoril maliar František Florians (1894-1972) v 50. rokoch 20. storočia. Neznámymi sú aj fotografie z pozostalosti Ovidia Fausta, ktoré zachytávajú dom s pamätnou tabuľou na Ipeľskej ulici (1962) a symbolický pomník na cintoríne sv. Mikuláša (1959).
