Živene ako najstaršiemu slovenskému spolku žien na Slovensku patrí čestné miesto na poli kultúry, osvety a sociálnej práce. Napriek tomu, že iniciatívu založiť tento ženský spolok – vzhľadom na spoločenské okolnosti v dobe jeho vzniku (1869) – vyvinuli muži, ktorí tvorili asi 10 % jej členskej základne, dobré meno Živeny šírili predovšetkým ženy – jej predsedníčky, funkcionárky i radové členky, ktoré svojou dobrovoľnou prácou prispievali k pozdvihnutiu vzdelanosti žien.

Činnosť miestnych odborov Živeny bola významnou zložkou kultúrneho a spoločenského života v mieste ich pôsobenia – venovali sa organizovaniu kultúrnych podujatí, šíreniu osvety, ich činnosť mala i sociálny rozmer. Po vzniku Československa sa podmienky na rozvoj činnosti Živeny významne zmenili – medzivojnová republika priala jej aktivitám najmä v oblasti vzdelávania a sociálnej práce: členstvo v nej sa stalo vecou prestíže, rozširovala sa členská základňa, vznikali nové miestne odbory a rozšírili sa polia pre jej činnosť.

Živena mohla konečne napĺňať svoje pôvodné ciele, zakladať pobočky a tak rozvíjať svoju aktivitu na celom území Slovenska. Samostatnú pobočku mala aj v Prahe, intenzívne spolupracovala s inými ženskými spolkami na Slovensku, v Čechách (najmä s centrálou liberálnych spolkov Ženská národní rada) a v zahraničí (najmä Živenou v USA).

Odbory a členky Živeny sa verejne angažovali a aktívne reagovali na politický vývoj po vzniku Československa a ešte silnejšie na zmeny po roku 1938, keď sa Živena ocitla pod tlakom režimu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a jej snáh o nedobrovoľné zjednotenie ženských spolkov pod hlavičkou tzv. Ženského odboru Hlinkovej gardy. Bratislavský odbor Živeny, ktorá vznikla roku 1922 a istý čas pôsobila pod vedením Anny Jesenskej, zohrala významnú úlohu vo vývoji a verejných aktivitách Živeny na Slovensku aj po roku 1945.

Cieľ seminára
Čo najširšie reflektovať význam Živeny v medzivojnovej Bratislave: pomenovať oblasti jej pôsobenia, analyzovať jej činnosť z rôznych hľadísk a ukotviť ju v spolkovom živote mesta Bratislava i v celoštátnom priestore. Vítané budú aj špecializované príspevky zamerané na analýzu činnosti Živeny v Bratislave v konkrétnom období, referáty z oblasti biografistiky o profilových osobnostiach Miestneho odboru Živeny v Bratislave, ale aj širšie koncipované príspevky zamerané na spoluprácu ústredia Živeny s jej bratislavským miestnym odborom. Vítané sú i koreferáty a diskusné príspevky.

Cieľová skupina: Vedeckí, vedecko-pedagogickí a odborní pracovníci a pracovníčky, archivári a archivárky, knihovníci a knihovníčky, kurátori a kurátorky múzeí a galérií, širšia verejnosť.

Termín a miesto konania: 28. 4. 2022

Dĺžka referátov: 20 minút, následná diskusia 10 minút

Termín odovzdania príspevkov do zborníka: 31. 10.  2022
Prednesené referáty budú v podobe vedeckých štúdií s poznámkovým aparátom po úspešnom recenznom konaní publikované v ročenke Bratislava. Zborník Múzea mesta Bratislavy, 2022, roč. 34.

Kontaktné osoby: lucia.zlochova@bratislava.sk

Nižšie nájdete pdf. súbor: Program 100 rokov Živeny a verejnej angažovanosti žien v Bratislave.

Seminár sa uskutoční ako výstup projektu APVV-17-0399 „Z monarchie do republiky. Proces tranzície spoločnosti na Slovensku v európskom kontexte (od konca 19. storočia do roku 1945)“.

PROGRAM SEMINÁRA