+421 2 5910 0812
mmba@bratislava.sk
Dr. Ovídius Faust – významná osobnosť dejín Bratislavy, zamestnanec mestského archívu, neskôr Mestského múzea. Bol vedúcou osobnosťou Vedeckých ústavov mesta Bratislavy, ktoré vznikli spojením archívu, knižnice a múzea v roku 1923. Vo svojej praxi sa zaslúžil o dokumentovanie Bratislavy a jej okolia, známa je jeho zberateľská, publikačná i edičná činnosť. Od roku 1955 pracoval v dnešnom Západoslovenskom múzeu v Trnave, kde dokumentoval umelecko-historické pamiatky Západoslovenského kraja. Napriek životným peripetiám súvisiacim s jeho nemeckou národnosťou a prácou počas vojnovej Slovenskej republiky ho múzejná i kultúrna obec všeobecne považovala za skúseného odborníka a za svoju prácu získal i viaceré ocenenia. Svoju pozostalosť o. i. venoval aj dnešnému Múzeu mesta Bratislavy.
PROGRAM
POKYNY A INFORMÁCIE
-
Na konferenciu je potrebné sa prihlásiť zaslaním skenu vyplnenej prihlášky (nájdete nižšie) na adresu: viera.majchrovicova@bratislava.sk, do 31. augusta 2022.
-
Informácie k spôsobu konania, t. j. prípadnú avizovanú formu online, oznámime prihláseným účastníkom e-mailom.
-
Z príspevkov konferencie bude vydaný zborník.
-
KONTAKT: Viera Majchrovičová, Múzeum mesta Bratislavy, Radničná 1, 815 18 Bratislava, viera.majchrovicova@bratislava.sk, +421 2 5910 0839.
ANOTÁCIE PREZENTÁCIÍ
1. Štefan Hrivňák (Archív mesta Bratislavy)
Cesta Ovídia Fausta do archívu a jeho kariérny vzostup
Ovídius Faust a Archív mesta Bratislavy. Vlastné osobné meno a názov inštitúcie, ktoré boli po desaťročia previazané a automaticky spájané odbornou aj laickou verejnosťou medzivojnového obdobia. Hoci bol Ovídius Faust rodákom z Edelsthalu, celé svoje detstvo prežil v Bratislave. K mestu a špeciálne jeho histórii a kultúre si vybudoval osobitný vzťah. Jeho jazykové znalosti, odborné vedomosti, spisovateľské zručnosti a nadanie, ho predurčovali k tomu, aby zasadol na archivársku stoličku. Archivárom sa stal v roku 1919, riaditeľom archívu o tri roky neskôr, a to aj napriek tomu, že nemal historické vzdelanie ani českú či slovenskú národnosť. V roku 1923 vznikli Vedecké ústavy mesta Bratislavy, zložené z archívu, múzea a mestskej knižnice. Na ich čele stál archivár, čiže sám Ovídius Faust, ktorý sa tak v krátkom čase vypracoval na kľúčovú osobnosť mestskej kultúry. Cieľom príspevku je analyzovať obdobie kariérneho vzostupu Ovídia Fausta s prihliadnutím na jeho osobnostné charakteristiky, sociálny kapitál, mestskú kultúrnu politiku, ako aj stav dobového archívnictva.
2. Ján Kúkel (Archív mesta Bratislavy)
Ovídius Faust – kariérny pád
Ovídius Faust spojil veľkú časť svojho odborného života s organizáciou vedeckého historického a archívneho bádania na pôde mesta Bratislava. Viac ako dvadsať rokov bol zamestnancom mesta. Po skončení vojny bol však prinútený opustiť miesto mestského archivára a vedúceho Vedeckých ústavov mesta Bratislavy. Príspevok približuje dôvody toho vynúteného odchodu, ako ho niesol samotný Faust a aké kroky podnikol proti tomuto rozhodnutiu. Súčasťou je aj analýza činnosti Ovídia Fausta počas trvania vojnového Slovenského štátu a tiež argumentácia predstaviteľov mesta pri rozhodnutí o prepustení tejto významnej osobnosti mestského života zo služieb mesta. V neposlednom rade budú preskúmané názory komunity archivárov a historikov na prepustenie Ovídia Fausta, ktorej bol rešpektovaným členom.
3. Mária Feješová (Štátny archív v Bratislave)
Krajský archivár Ovídius Faust
Príspevok sa zaoberá krátkym pôsobením Ovídia Fausta v Krajskom, neskôr Štátnom archíve v Bratislave od júla 1953 do konca januára 1955. Načrtáva personálnu situáciu v Krajskom archíve, teda kto boli kolegovia O. Fausta, jeho platové a funkčné zaradenie, náplň práce, tvorbu archívnej pomôcky a okolnosti odchodu z archívu do múzea v Trnave.
4. Simonne Jurčová (Západoslovenské múzeum v Trnave)
Ovídius Faust a jeho pôsobenie v Krajskom múzeu v Trnave
Ovídius Faust pôsobil v Krajskom múzeu v Trnave v rokoch 1955 – 1969. Do novozaloženého múzea (1954) nastúpil ako tretí pracovník vo februári 1955. Krajské múzeum sídlilo v budove niekdajšieho kláštora klarisiek, ktorú posledných dvesto rokov obývalo vojsko. Časť budovy sa opravovala a zamestnanci tam pracovali až od roku 1956. Faust bol prvým historikom a neskôr vedúcim historického oddelenia. Spolu s kolegami zakladal odbornú knižnicu, archív fotografií a negatívov, sám bol v počiatkoch múzea fotografom. Pracoval na katalogizácii kultúrno-historických pamiatok kraja, vykonával akvizičnú a dokumentačnú činnosť, prednáškovú a výstavnú činnosť. Publikoval desiatky článkov v odbornej a regionálnej tlači. Bol vzorom odbornosti pre ďalších historikov múzea a ovplyvnil nastupujúcu generáciu trnavských múzejníkov. V trnavskom múzeu využil svoje vedomosti a prax, adaptoval sa v novom povojnovom systéme a pokračoval v odbornej práci.
5. Marta Janovíčková (Múzeum mesta Bratislavy)
Analýza pozostalosti Ovídia Fausta v Múzeu mesta Bratislavy
Kolekcia takmer dvanásť tisíc kusov zbierkových predmetov v Múzeu mesta Bratislavy, patriacich do pozostalosti Ovídia Fausta, obsahuje viaceré skupiny rôznorodých artefaktov. Sú to predovšetkým písomnosti a materiál dokumentačného charakteru, fotografie a predmety umeleckohistorického zamerania. Niektoré z nich do múzea daroval Faust ešte v 30. rokoch 20. storočia, v roku 1971 k nim pribudlo niekoľko predmetov numizmatického charakteru. Podstatná časť zbierky sa do múzea dostala v roku 1973 ako pozostalosť po jeho smrti v roku 1972. Súčasťou pozostalosti sa okrem spomenutých artefaktov stala aj jeho knižnica.
V roku 2018 sa múzeu podarilo získať ešte súbor dokumentov dopĺňajúcich túto zbierku.
Pracovný i osobný život Ovídia Fausta bol úzko spätý s Bratislavou a jej dejinami. Obsah jeho pozostalosti odráža jeho celoživotné zameranie a je výrazným obohatením nielen zbierkového fondu múzea ale aj pamäti mesta.
6. Michal Duchoň (Archív mesta Bratislavy)
Faustovské akvizície v archíve a knižnici Archívu mesta Bratislavy
Obdobie pôsobnosti Ovídia Fausta je v dnešnom Archíve mesta Bratislavy spojené aj s intenzívnou „zbierkovou“ činnosťou, ktorá sa odrazila získavaní a tým často aj záchrane viacerých archívnych a knižničných dokumentov. Príspevok bude sledovať cesty vybraných zbierok, jednotlivín a vzácnych tlačí, ktoré sú dnes súčasťou fondov archívu a tzv. regionálnej knižnice. Pokúsime sa zmapovať tiež osobný vklad Ovídia Fausta pri týchto akvizíciách.
7. Tina Hrivňáková (Archív mesta Bratislavy)
(Ne)osobný fond Ovídius Faust
Podľa archívneho ponímania osobného fondu ako uceleného archívneho súboru, ktorý obsahuje dokumenty týkajúce sa danej osoby, respektíve rodiny, naprieč jej životom ako zo súkromnej, tak často i pracovnej oblasti, sa nám v Archíve mesta Bratislavy nepodarilo získať takýto fond Ovídia Fausta. Napriek tomu zanechal v archíve nezmazateľnú stopu. Nielen čulou akvizičnou činnosťou, ale aj bohatou publikačnou a kultúrno-osvetovou činnosťou, snahou o sprostredkovanie dejín Bratislavy aj laickej širokej verejnosti. Pre svoju prácu sa naplno ponoril do štúdia dokumentov uložených v archíve, kde hľadal a nachádzal mnohé zaujímavosti. Svoje poznatky následne pretavil do mnohých článkov a publikácií. Jeho poznámky a excerptá, ktoré uchováva archív ako „osobný fond“, sú dodnes vyhľadávaným zdrojom a inšpiráciou pre ďalšie využitie.
8. Lucia Duchoňová (Západoslovenské múzeum v Trnave)
Druhostupňová evidencia zbierkového fondu bývalého Krajského múzea v Trnave Ovídiom Faustom v rokoch v rokoch 1955 – 1969
Základom druhostupňového spracovania zbierkového fondu bývalého Krajského múzea v Trnave sa stala odborná evidencia Ovídia Fausta (1896 – 1972). Vyštudovaný historik a archivár sa v roku 1955 spolu s presunom zbierok zo zrušeného múzea Františka Richarda Osvalda stal prvým zamestnancom novozriadeného múzea, ktoré sídlilo v bývalom klariskom kláštore. Všestranné vedomosti archivára a znalca uhorských dejín uplatnil pri spracovaní nielen historického knižničného fondu bývalých rehoľných knižníc, ale i pri odbornom zhodnotení rozsiahlej historickej a galerijnej zbierky. Zápisy na evidenčných kartách sú často zdrojom neoceniteľných informácií a súvislostí o pôvode predmetov získaných nepochybne vďaka kontaktom s ľuďmi, najmä členmi šľachtických rodín, ktoré nadviazal počas pôsobenia vo funkcii prednostu Vedeckých ústavov a magistrátneho hlavného radcu a kultúrneho referenta mesta Bratislava.
9. Monika Šurdová
Bibliografia článkov a kníh Ovídia Fausta
Ovídius Faust sa zapísal do dejín Bratislavy aj ako autor samostatných publikácií, odborných štúdií a viacerých článkov. Zameriaval sa v nich predovšetkým na kultúrne dejiny mesta. Písal v nemčine, maďarčine a po vzniku Československej republiky aj v slovenčine. Publikoval v miestnych novinách a vydavateľstvách. Väčšina jeho diel vznikla v 20-tych a 30-tych rokoch 20. storočia, keď pôsobil ako riaditeľ Vedeckých ústavov mesta Bratislavy. Pri rýchlo sa meniacej národnostnej štruktúre mesta v medzivojnovom období preklenul jazykovú bariéru a upozornil tak novoprichádzajúcich obyvateľov na jeho bohaté dejiny. Viacjazyční turistickí sprievodcovia po Bratislave a okolí zase šírili jej slávu za hranicami.
10. Alexandra Ballová (Múzeum mesta Bratislavy)
Rukopisy a staré tlače v knižnej pozostalosti Ovídia Fausta
Rukopisy a staré tlače sú významnou zložkou literárnej zbierky pozostalosti Ovídia Fausta, ktorá v súčasnosti tvorí časť knižničného fondu Múzea mesta Bratislavy. Predstavujú nám Fausta ako nadšenca histórie a bibliofila, ktorý sa pri budovaní svojej osobnej knižnice neobmedzoval na striktne vyhranené oblasti a poznatky z najnovších dôb, ale zaujímalo ho skutočne široké spektrum odborov a ich vývoj v čase. Podľa dostupných, neúplných bibliografických záznamov v knižničnom katalógu sa v jeho osobnej zbierke, ktorú daroval múzeu, nachádzajú rukopisy a staré tlače zamerané na dejiny katolíckeho i protestantského vierovyznania, prírodné vedy, humanitné vedy, životopisy známych osobností, ale i slovníky, jazykovedné publikácie či básnickú tvorbu. Podľa katalógu sú všetky staré tlače a rukopisy v latinskom či nemeckom jazyku, mnohé sú však prekladom z iných svetových jazykov, najmä francúzštiny či holandčiny. Z chronologického hľadiska môžeme väčšinu týchto publikácií datovať do 18. storočia, nachádzajú sa tu však i staršie diela, najstaršie z prvej polovice 16. storočia. Cieľom príspevku je priniesť obraz tejto vzácnej a bohatej zbierky ako celku, zároveň však analyzovať jej jednotlivé časti najmä s dôrazom na cenné kusy či neobvyklé proveniencie a pokiaľ to bude možné, príspevok sa pokúsi priniesť i informácie, akým spôsobom a z akého prostredia sa tieto publikácie do zbierky Ovídia Fausta dostali.
11. Zuzana Francová (Múzeum mesta Bratislavy)
Výtvarné diela v pozostalosti Ovídia Fausta
Diela výtvarného umenia tvoria počtom pomerne malý segment z celej pozostalosti Ovídia Fausta. Doteraz boli publikované len základné informácie o tomto súbore. Cieľom príspevku je poskytnúť podrobnejší prehľad o jeho skladbe, zastúpení jednotlivých výtvarných druhov (maľby, kresby, grafiky, tlače) a žánrov (portréty, figurálne kompozície, veduty, krajinky, zátišia a iné), a tiež o identifikovaných autoroch (o. i. Andrej Kováčik, Viktor Krupec, Juraj Krutek, Rosa Natali, František Treven, Karel Votlučka, Géza Wagner). Bližšia pozornosť bude venovaná kolekcii diel Karla Huga Frecha (1883 – 1945) s väzbou na Bratislavu, ale aj iné lokality. Stručne bude predstavená skupina kresbových skíc zachytávajúcich historické kováčsko-zámočnícke práce z mesta, z ktorých viaceré sú súčasťou zbierkového fondu Múzea mesta Bratislavy. Predmetom umeleckohistorickej analýzy budú tiež diela Georga Fleischmanna, Jána Ladvenicu, Ödöna Mergla či vzácne grafické listy.
12. Elena Kurincová (Múzeum mesta Bratislavy)
Fotografi otec a syn Faustovci
Otec Ludwig Faust (1846-1897) bol predstaviteľ klasickej ateliérovej fotografie konca 19. storočia. Jeho tvorba bola zameraná na individuálny portrét (cabinet visit). Syn Ovídius Faust (1896 – 1972) sa venoval fotografovaniu od 20. rokov 20. storočia až do svojej smrti. Zbierka fotografií (ale aj negatívov) tvorí dôležitú súčasť jeho pozostalosti v Múzeu mesta Bratislavy. Príspevok zhodnotí jeho vzdelanostné a inšpiračné zdroje, tematický záber (hlavne topografia pamiatok mesta Bratislava). Základný aspekt jeho tvorby je dokumentárny, ale stretávame sa aj so snahou o umelecké ambície. Samostatnú skupinu pozostalosti tvorí fotografický súbor spojený s vykonávaním rôznych profesií (knihovník, kurátor, konzervátor, odborný pracovník a iné) po odchode z mestského múzea v roku 1945. Základný vklad jeho tvorby je v systematickom zdokumentovaní pamiatok Bratislavy a celého regiónu západného Slovenska v časovom rozpätí 50. - 70. rokov 20. storočia.
13. Daniel Hupko (Múzeum mesta Bratislavy)
Pamätník grófa Jozefa Zichyho z pozostalosti Ovídia Fausta
Súčasťou pozostalosti Ovídia Fausta je i niekoľko jednotlivín s významnou výpovednou alebo historickou hodnotou, ktoré O. Faust získal vďaka svojmu hlbokému záujmu o historické predmety, pričom vnímal aj ich estetickú a vizuálnu stránku. Predmetom z tejto kategórie je aj pamätník – kniha s vlepenými dokumentami, navštívenkami, fotografiami, novinovými výstrižkami a pohľadnicami s označením Personalia 1873 – 1908, ktorá pochádza z majetku grófa Jozefa Zichyho (1841 – 1924) z voderadskej vetvy rodu. Ide o nenahraditeľný súbor dokladov osobnej povahy, ktorý dokresľuje – niektoré spresňuje, iné uvádza do širšieho kontextu – okolnosti života Jozefa Zichyho a jeho rodiny. Mnohé pamiatky vlepené v pamätníku majú bratislavský kontext, viažu sa tak k jeho verejnému pôsobeniu, ako aj k súkromnému životu. Predmetom referátu bude rozbor pamätníka, jeho analýza a náčrt možností využitia jeho obsahu k výskumu života Jozefa Zichyho.