Sylvia Sternmüllerová
Interiéry starobylých budov ma priťahovali od malička. Cez prázdniny ma môj otec občas brával so sebou do práce – do Mirbachovho paláca – kde som v kúzle tmavej komory vyvolala svoju prvú fotografiu. Bola to fotografia z negatívu, ktorý on zhotovil, ale dovolil mi ju vyvolať. Kúpil mi potom môj prvý detský fotoaparátik. Mala som vtedy asi len 10 rokov. Netušila som, že sa moje kroky budú uberať touto cestou a bude to aj moja práca. V roku 1991 som absolvovala SŠUP, odbor úžitková fotografia. Veľa skúseností som získala fotografovaním zbierok a podujatí v SNG v rokoch 2002-2012.
Odkedy pracuješ v MMB?
V Múzeu mesta Bratislavy pracujem od roku 2018. Ostávam stále prepojená s umením, čoho dôkazom je aj moja práca v múzeu, ale aj záujmy vo voľnom čase.
Okrem fotografického umenia ma vždy priťahovali najmä textilné výtvarné techniky a striedavo sa venujem maľbe na hodváb a plsteniu z vlny. Ďalšou oblasťou môjho veľkého a dlhoročného záujmu a neustáleho štúdia je joga.
Čo máš na svojej práci najradšej?
Mám rada svoju prácu, pretože je to kontakt s históriou a umením. Mám možnosť zamýšľať sa nad dobou, v ktorej predmety a umelecké diela vznikali, ľuďmi ktorí ich tvorili aj samotným prevedením. Je v nich praktickosť a um charakteristická pre dobu ich vzniku.
Mojou úlohou v MMB je pripravovať obrazový materiál – fotografie k ich účelovému využitiu.
Hlavnú časť práce tvorí fotodokumentácia zbierkových predmetov. Tie sú veľmi rozmanité tvarom, veľkostne, materiálom i povrchom. Niektoré sú na fotenie jednoduchšie, iné vyžadujú väčšiu náročnosť, pretože výsledok mojej práce je kvalitná fotografia na prezentačný aj publikačný účel. To neznamená len vec postaviť pred objektív a cvaknúť, ale veľakrát treba záber „vymyslieť “. Mám na mysli po technickej stránke: akým spôsobom ho položiť, či nastaviť, nasvietiť a podobne. Inak sa fotí historická listina, inak strieborný pokál, inak sklo, inak drobný šperk či minca a inak sochárske dielo. Napríklad pri sochárskom diele s figurálnym motívom často býva len jeden najcharakteristickejší pohľad naň. A ten niekedy hneď nie je vidieť, treba byť vnímavým pozorovateľom, aby sme ho zbadali. Pri podujatiach, ktoré múzeum usporadúva zachytávam okamih tejto doby a rovnako si uvedomujem dôležitosť aj tohto typu dokumentu. Moja práca býva rozmanitá a tvorivá. Najradšej mám tvorivosť, ktorú mi poskytuje.
Čo pokladáš za svoj najväčší profesionálny úspech?
Mojim profesionálnym úspechom je kvalitne urobená práca, ktorá mi prináša spokojnosť. A nie len z krátkodobého, ale aj z dlhodobého hľadiska. Fotografie sa stávajú súčasťou fotografického materiálu oddelenia dokumentácie. O pár rokov sa stanú aj dôležitým dobovým materiálom.
Čo považuješ na svojej práci za najzložitejšie?
Rozdielnosť charakteru predmetov si vyžaduje aj špecifické podmienky na zariadenie pri fotografovaní. Technické vybavenie, ktoré mám k dispozícii, je niekedy aj obmedzujúce alebo nedostačujúce a je nutná improvizácia v daných podmienkach.
Ako prežívaš prítomnosť 21. storočia?
21. storočie je o veľkom technickom pokroku a zároveň o emočnej nestabilite. Táto doba nám umožňuje a ponúka prístup k informáciám omnoho rýchlejšie ako to bolo v minulosti.
Množstvo technických vynálezov nám uľahčuje život, no je zaujímavé, že my máme pocit, že máme aj tak stále menej času... Ako väčšine z nás sa mi páči pokrok, udivujem sa nad vynálezmi, ale zároveň si myslím, že náš vnútorný rozvoj by nemal za tým technickým zaostávať.