

Význam výšiviek sa začal od 19. storočia meniť.
Hana Gregorová na zhromaždení spolku Živena sa vyjadrila na margo túžby po vzdelaní slovenských žien: “Háčkovanie a vyšívanie vyplňuje ich život.” K výšívaniu mala sama vzťah, no ženy skôr podporovala k vzdelávaniu.
Význam výšiviek sa začal od 19. storočia meniť. Vzrástol po nich dopyt pre komerčné využitie, vznikali spolky. Mali šíriť ideu národa, čím boli prepájané s národným vedomím.
V kritickej analýze o zneužívaní výšivky, folklóru budú diskutovať dokumentaristka Zuzana Tajek Piešová (Folklór bez fejku) spolu so Silviou Ciulis, odevnou dizajnérkou, špecializujúcou sa na ľudovú kultúru. Ako to teda je, existuje čisto “slovenská” výšivka?
Vstupné: základné 4 €/zľavnené 2 €
Vstupenky v predaji v pokladnici Starej radnice a na GoOut.net.