Gerulata na hraniciach Rímskej ríše

Výsledkom dlhoročného archeologického výskumu v Rusovciach je rozsiahly fond archeologických nálezov. Mimoriadna je zbierka kamenných výtvarných diel - votívnych oltárov s nápismi – a sepulkrálnych pamiatok s bohatou figurálnou i rastlinnou výzdobou. Množstvo nálezov súvisí s prítomnosťou vojska. Medzi ozdobami vynikajú gemy, spony, náramky, prívesky a amulety. Pozoruhodná je i zbierka mincí, kde s výnimkou krátkeho hiátu v prvej polovici 3. storočia sú zastúpené razby rímskych cisárov.

Gerulata na hraniciach Rímskej ríše

Nová expozícia  prevedie návštevníkov a návštevníčky vývojom tábora v priebehu prvých štyroch storočí jeho existencie. Priblíži bežný pracovný deň vojakov, ako aj život, sociálne zloženie a činnosť obyvateľov a obyvateliek civilnej osady i vzdialenejšieho zázemia s villami a rustikálnymi sídliskami. Nebudú chýbať predmety z výskumu domu s hypocaustom – podlahovým vykurovaním, ktorý predstavuje výnimočnú technickú pamiatku rímskej doby. Návštevníci a návštevníčky tak prostredníctvom nálezov materiálnej kultúry zo siedmich rímskych pohrebísk a vyše 40 pôvodných epigrafických pamiatok spoznajú život obyvateľov Gerulaty, ich spôsob boja, božstvá, ktoré uctievali, spôsob obliekania, zábavy i starostlivosti o zovňajšok. Významnou súčasťou novej expozície je aj zbierka kamenných výtvarných diel. Vystavené exponáty pochádzajú z archeologických výskumov, ktoré v tejto lokalite prebiehajú už od začiatku 60 rokov. V exteriéroch Antickej Gerulaty na návštevníkov a návštevníčky čakajú architektonické základy rímskej pevnosti (kastela).

Zásluhu na zveľaďovaní a rozvoji tejto lokality má archeologička Jaroslava Schmidtová, ktorá v Múzeu mesta Bratislavy pôsobí od roku 1988. Za celoživotný prínos k archeologickému výskumu lokality Gerulata v Rusovciach a významný podiel na jej zápise do zoznamu svetového dedičstva UNESCO získala nedávno prestížnu Cenu primátora Bratislavy. „Počas dlhého obdobia, v ktorom sa v Rusovciach pohybujem, som si vytvorila k miestu i ľuďom vrelý vzťah. Naši pracovníci, páni Pjeczka, Németh, Sloboda, Šlosár boli z Rusoviec a Čunova, poznali sme aj ich rodiny. Výskumy sme realizovali aj na parcelách pod zástavbou rodinných domov, čo nebolo jednoduché, ale vždy sme mali výborné kontakty s mestskou časťou Rusovce, ktorá nám pri výskume vychádzala v ústrety“ uvádza PhDr. Jaroslava Schmidtová.