Archeologicko-historická výstava Rimania a Slovensko hovorí o špecifickom postavení dnešného Slovenska, ktoré sa nachádzalo v susedstve Rímskej ríše a z malej časti bolo jej priamou súčasťou. Preto sa niekedy v odbornej literatúre o našom území píše ako o „tretej zóne“ či „moste medzi antickou a barbarkou kultúrou“.

Výstava sa zameriava na obdobie, keď antickí autori písali o oblasti dnešného Slovenska a naše územie sa dostalo na pole významných politických udalostí – ako napr. tzv. markomanské vojny. Prezentuje takmer 250 predmetov z domácich aj zahraničných inštitúcií – od hromadných nálezov mincí až po raritné súbory predmetov z tzv. kniežacích hrobov, ktoré poukazujú na výsledky archeologického a historického výskumu rímskej doby na Slovensku posledných desaťročí.

Výstava je členená na päť základných okruhov. Ťažiskom je Dunaj ako hranica a poukázanie na život v rímskej provincii Panónia na príklade zadunajskej Bratislavy a život „susedov Germánov“ na území severne od Dunaja.

V úvodnej časti zaujme interaktívna mapa dlhá 682 cm, ktorá je stredovekým prepisom antickej mapy v pomere 1:1. Je pozoruhodná toponymom Gerulatis, teda táborom na území dnešných bratislavských Rusoviec. K raritným predmetom vo výstave patrí lanx z Krakovian-Stráží. Ide o asi 2 000 rokov starý strieborný podnos s priemerom takmer pol metra s bohatou reliéfnou výzdobou. Do výstavy ho zapožičalo Hononitrianske múzeum v Prievidzi. K výnimočným artefaktom patrí aj amfora s maľovaným „reklamným nápisom“, rímska skladacia stolička, rekonštrukcia najstarších okien z nášho územia alebo omietka z 3./4. storočia s maľovanou detskou kresbou.

Z hrobov zo zázemia rímskeho tábora Gerulata sú vystavené rímske šperky, keramika i sklenené nádobky. O nadštandardných vzťahoch Rimanov so susednými Germánmi (Kvádmi) a ich elitami vypovedajú početné rímske importy z tzv. kniežacích hrobov. Návštevníci a návštevníčky uvidia komplexné inventáre hrobov 5 a 6 zo Zohora vrátane masívneho zlatého náramku či unikátnu alabastrovú urnu z Očkova. Múzeum vôbec po prvýkrát predstavuje aj vzácnu mincu s nápisom Rex Qvadis Datvs, na základe ktorej vieme, že cisár Antoninus Pius dosadil Kvádom kráľa. Jeho meno bližšie nepoznáme. Minca je výpožičkou zo zahraničia. Nadšencov a nadšenkyne numizmatiky poteší tiež najväčší rímsky poklad objavený na našom území. Obsahuje až 1 056 mincí objavených vo Vyškovciach nad Ipľom.

Výstava Rimania a Slovensko je výsledkom autorského kolektívu pracovníkov a pracovníčok Slovenského národného múzea – Historického múzea, Slovenského národného múzea – Archeologického múzea, Archeologického ústavu SAV, Múzea mesta Bratislavy, Podunajského múzea v Komárne a Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave. Vznikla pri príležitosti pripomenutia si 2000. výročia Vanniovho kráľovstva a úspešnej nominácie slovenských lokalít do Zoznamu UNESCO v rámci zápisu Dunajský Limes – západná časť. Výtvarno-priestorové riešenie v netradičnom poňatí predstavuje presun Rimanov naprieč územím a ich príchod na stredný Dunaj. Jej súčasťou bude aj odborný slovensko-anglický katalóg s rozsahom 340 strán, takže návštevníci a návštevníčky si budú môcť – aspoň symbolicky – „odniesť“ predmety so sebou. V júni 2021 k výstave  vyšla interaktívna knižka pre žiakov pod titulom Rimania.

Námet výstavy:
Juraj Kucharík

Autori a autorky výstavy:
Igor Bazovský, Kristián Elschek, Marek Gere, Katarína Harmadyová, Juraj Kucharík, Ľudovít Mathédesz, Margaréta Musilová, Ján Rajtár, Jaroslava Schmidtová, Boris Stoklas, Vladimír Turčan, Vladimír Varsik

Výtvarno-priestorové riešenie výstavy:
Peter Masár, Dušan Veverka