15. 6. – 15. 8. 2022

Hlinená váza a denník z obdobia ruského zajatia v Charkove

V Múzeu mesta Bratislavy nachádzame dva predmety pôvodom z dnešného územia Ukrajiny, ktoré sú spojené s osobou spisovateľa Janka Jesenského – hlinenú vázu a denník z obdobia ruského zajatia v Charkove (ten je v dôsledku svetlocitlivosti materiálu zastúpený len v textovej podobe). Váza bola súčasťou zariadenia bratislavského bytu Janka Jesenského a denník tvorí súčasť jeho osobnej pozostalosti.

Váza bola v 20. – 30. rokoch 20. storočia vyrobená v Užhorode, v Podkarpatskej Rusi, ktorá bola vtedy súčasťou Československa. Zdobí ju pozoruhodný dekor – glazúra bola čiastočne vyškrabaná až na hlinu, výzdoba bola následne namaľovaná a vypálená.

Denník z Charkova je cenným historickým prameňom. Jesenský na konci júna 1915 prebehol na území dnešného Poľska do ruského zajatia a dostal sa do zajateckého tábora v Charkove, kde strávil celé leto – mesiace júl až september, počas ktorých písal i poéziu. Bol všímavým pozorovateľom, denník mu pomáhal prekonať sivú každodennosť zajatca:

19. VII.: „Človek je ako sviňa. Včera večer som aj ja proboval vyprať si košeľu, ručníky, 2 uteráky, ale pranie sa mi nevydarilo... Bože, keby [som] tak mohol prísť do mojej kasne a obliecť sa načisto.“

21. VII.: „Celý deň sme nič nerobili. Hrúza zajatých zase prišlo z Taškentu, či odkiaľ? [...] Bol som v pisárni sám a napísal som dva sonety. Jeden poobede, ktorý som zaslal Anče na karte a ktorý táto iste nedostane. Druhý večer už pri lampe.“

24. VII.: „Teraz je 6 hodín večer, mám ukrutný hlad a nedostal som chleba. Chleba! Bez chleba byť, to ani čo by sa človek topil i britvy by sa chytil, keby jej bolo, ale ani tej niet. Ach doma, teraz sú po káve, čakajú na večeru.“

5. VIII.: „Nič pozoruhodného sa nestalo. Zo včera došikovaných 1395 zajatých dnes nešiel nikto preč. [...] Skoro všetko lublinskí zajatci. Našiel som aj Slovákov zo Zay-Uhrovca a zo Kšinnej. S nimi sa priblížily aj Bánovce. Poobede po spaní písal som sonety.“

11. VIII.: „Reku, pôjdeme do kina. Rus nevedel, čo je to. Šli sme. Miestnosť pekná, cukráreň s drahými cukríkmi, publikum slabé. Dávali spoločenskú drámu o nevernom mužovi. Môj Rus nechápal nič z obrazu a nudilo ho to.“

15. VIII.: „Nedeľa. Ráno krásne v svojej letnej toalete. [...] Ozaj, včera sme sa bozkali s bratom Vladom tak úprimne – vo sne. Lúčil sa či čo. Neviem, čo sa s ním stalo, ale iste sa stalo niečo. [...] Daj mu Boh zdravia, aby sa čím skôr vymotal z vojny.“

Kurátor: PhDr. Daniel Hupko PhD

12. 4. – 13. 6. 2022

Družobný dar mesta Kyjev – plastika lode so zakladateľmi mesta Kyjev
(kov, drevo)

Projekt družby miest začal vznikať v Európe v období po druhej svetovej vojne. Hlavnou podstatou projektu bola myšlienka bližšieho vzájomného porozumenia obyvateľov demograficky alebo charakteristicky podobných miest v rôznych štátoch. Družobné kontakty sa následne premietli do vzájomnej ekonomickej, ale aj kultúrnej spolupráce. Takéto kontakty dlhodobo pretrvávali aj medzi Bratislavou a Kyjevom. Na pôde Múzea mesta Bratislavy sa uskutočnilo niekoľko výstav venovaných mestu Kyjev. Ako príklad možno uviesť podujatia, ktoré sa v múzeu uskutočnili v roku 1982 pri príležitosti 1500. výročia založenia mesta Kyjev. V tomto čase sa do Múzea mesta Bratislavy dostal dar od mesta Kyjev – plastika lode so zakladateľmi mesta.

Plastika je zmenšenou reprodukciou kyjevského pamätníka venovaného legendárnym zakladateľom mesta, ktorý bol odhalený v Kyjeve v roku 1982. Jeho autormi sú sochár Vasyl Borodaj a architekt  Mykola Feščenko. Autori sa inšpirovali legendou, ktorú v 11. storočí opísal mních Nestor v letopise Povesť vremennych let. Podľa tejto legendy mesto Kyjev založili traja bratia Kyj, Šček a Choriv spolu so svojou sestrou Lybeď. Každý z nich sa usadil na jednom z pahorkov v okolí rieky Dneper, ktoré následne dostali názvy Boričev, Ščekovina a Chorevica. Keď sa tieto osady postupne rozrástli a spojili do jedného celku, nové mesto pomenovali po najstaršom z bratov Kyjovi, a tak podľa tejto legendy vzniklo mesto Kyjev. Meno ich sestry niesla rieka, ktorá pretekala mestom.

Tento zbierkový predmet symbolizuje dlhodobé priateľské vzťahy a spoluprácu medzi Bratislavou a mestom Kyjev.

Slovenský ekvivalent názvu hlavného mesta Ukrajiny Kyjev (Киев) je ovplyvnený prepisom z ruského jazyka, výsledkom prepisu názvu mesta z ukrajinčiny do slovenčiny je názov Kyjiv (Київ).

Kurátor: Vladimír Krajčovič
 

5. 2. – 11. 4. 2022

Čestná cena z prešporských jazdeckých pretekov v roku 1898

„Čestná cena jeho cisárskeho a kráľovského apoštolského veličenstva pre sopronský dôstojnícky jazdecký spolok“ je zhotovená zo striebra a dreva s čiernou povrchovou úpravou. Na drevenom podstavci je upevnená strieborná plastika jazdca, ktorá predstavuje uhorského pastiera koní, označovaného ako „csikós“.

Sopronský dôstojnícky jazdecký spolok prežíval v 90. rokoch 19. storočia obdobie svojho vzostupu. Jeho čestným predsedom bol arcivojvoda Otto, synovec cisára Františka Jozefa I. Panovník i viacerí členovia habsburskej dynastie spolku na jeho jazdecké preteky pravidelne poskytovali honosné ceny a veľkorysé finančné príspevky. Od roku 1897 sa časť týchto pretekov začala konať v Prešporku, resp. na dostihovej dráhe v Petržalke. V roku 1898 František Jozef I. venoval čestnú cenu pre jazdca víťazného koňa na veľkej prešporskej steeple-chase. Pravdepodobne ide o dostihy z 3. mája 1898, ktoré sa konali pod záštitou arcivojvodu Františka Ferdinanda d´Este. Cenu získal víťaz poručík gróf Paul Orssich so svojou kobylou Theklou.

Jazdeckú cenu zhotovili v prominentnej viedenskej továrni na výrobu strieborného a kovového tovaru Klinkosch, ktorá mala titul c. k. dvorného a komorného dodávateľa. Získala ocenenia na svetových výstavách vo Viedni (1873) a v Paríži (1878) a pochádza z nej väčší počet jazdeckých cien špičkovej kvality.

Čestnú cenu z jazdeckých pretekov zakúpilo múzeum v roku 2020. Mimoriadnu akvizíciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia ako hlavný partner projektu.

Okno do múzea je otvorené, neváhajte nazrieť dnu.