Nekonečná panoráma
Najstaršie pamiatky osídlenia pochádzajú z mladšej kamennej doby. V staršej bronzovej dobe sa tu nachádzalo opevnené hradisko ľudu maďarovskej kultúry, v strednej bronzovej dobe zase pohrebisko stredodunajskej mohylovej kultúry. V závere bronzovej doby bolo na akropole opäť opevnené sídlisko. Zo staršej železnej doby pochádzajú zvyšky obydlí, remeselné a kultové objekty. V mladšej železnej dobe sa tu v 1. storočí pred Kristom usadili Kelti. Archeologický výskum doložil zvyšky príbytkov a remeselníckych dielní. Keltské sídlisko zničili v druhom a treťom desaťročí l. storočia germánske družiny. Svedčia o tom zvyšky požiarom zničených keltských obydlí a germánske nálezy.
Koncom 1. stor. pred Kr. Rimania posunuli hranicu svojej ríše až na stredný Dunaj. Devín začlenili do opevňovacieho systému na Dunaji zvaného Limes Romanus, ako jedno zo strategických predhradí rímskeho tábora XIV. a XV. légie v Carnunte.
K najstaršiemu rímskemu osídleniu na Devíne patrí nález základov viacpodlažnej drevenej veže a nálezy keramiky, mincí a mnohých predmetov dokladajúcich život v tomto období. Počas archeologického výskumu sa zistili aj základy prvých kamenných stavieb na Devíne. Najvýznamnejšia z nich sa našla v blízkosti západnej vstupnej gotickej brány. Ide o ranokresťanský sakrálny objekt z druhej polovice 4. storočia.
Ojedinelým nálezom v našich i európskych podmienkach je zuhoľnatelý bochník kvaseného chleba z 5. storočia z obdobia sťahovania národov. V 8. storočí začali centrálne hradisko osídľovať Slovania . Výraznejšie osídlenie je však doložené až z obdobia Veľkej Moravy. V roku 864 sa vo Fuldských análoch objavila aj zmienka o Dowine – Devíne. Na juhovýchodnom návrší hradiska stál v tom čase kostol s pozdĺžnou loďou na východnej strane ukončený tromi apsidami. Jeho interiér bol vyzdobený maľbami s rastlinnými i figurálnymi motívmi. Južne od základov kostola sa našlo šesť hrobov s bohatým inventárom.
Po zániku Veľkej Moravy obyvateľstvo využilo zvyšky veľkomoravských opevnení a vybudovalo si v priestore pôvodného hradiska osadu, ktorá tu existovala od 10.do13. storočia. Na pochovávanie svojich obyvateľov využili vysvätené miesto na návrší hradiska na ruinách zničenej sakrálnej stavby a v jej blízkosti postavili kaplnku kruhového pôdorysu.
V 13. storočí bol Devín kráľovským hradom a slúžil ako pohraničná pevnosť Uhorského kráľovstva. Prvá písomná správa sa viaže k roku 1223, kedy prešiel do rúk rakúskeho vojvodu Leopolda VI. z rodu Babenbergovcov. V tom období stála na vrchole skaly šesťboká obytná veža s malým preddvorím, priekopa a drevený padací most. Od 15. storočia sídlili na hrade viaceré šľachtické rody. V roku 1419 ho dostal do zálohu od cisára Žigmunda Luxemburského palatín Mikuláš III. z Gary. Rod Garayovcov, ktorý vlastnil hrad do roku 1460, uskutočnil na hrade rozsiahlu výstavbu, v rámci ktorej bol opevnený celý areál, vybudovaný obytný palác, prebudovaný horný hrad a vykopaná hradná studňa (55 m). Ďalšími majiteľmi boli grófi zo sv. Jura a Pezinka (do roku 1521) a v roku 1527 dostal hrad do držby od cisára Ferdinanda I. Habsburského uhorský palatín Štefan Báthory. Báthoryovci, ktorí vlastnili Devín do roku 1605, postavili na strednom nádvorí renesančný palác a nad sútokom Dunaja a Moravy strážnu vežičku zvanú „Mníška“. Posledným šľachtickým rodom, ktorému hrad patril, boli od roku 1635 Pálffyovci. V roku 1809 napoleónski vojaci vyhodili hrad do vzduchu. Po tomto zásahu stratili Pálffyovci o hrad záujem a ruina postupne chátrala.
Od roku 1965 sa tu realizuje systematický archeologický výskum. Okrem zvyškov stredovekého hradu, základov stavieb z rímskej a veľkomoravskej doby, má návštevník možnosť prezrieť si v jaskynných priestoroch skalného brala stálu expozíciu „Stavebný vývoj hradu“.
Hlavná sezóna apríl - október |
Zimná sezóna november - marec |
|
Pondelok |
zatvorené |
zatvorené |
Utorok | 10.00 - 17.00 12.00 - 13.00 prestávka 16.30 posledný vstup |
10.00 - 16.00 12.00 - 13.00 prestávka 15.30 posledný vstup |
Streda | 10.00 - 17.00 12.00 - 13.00 prestávka 16.30 posledný vstup |
10.00 - 16.00 12.00 - 13.00 prestávka 15.30 posledný vstup |
Štvrtok | 10.00 - 17.00 12.00 - 13.00 prestávka 16.30 posledný vstup |
10.00 - 16.00 12.00 - 13.00 prestávka 15.30 posledný vstup |
Piatok | 10.00 - 17.00 12.00 - 13.00 prestávka 16.30 posledný vstup |
10.00 - 16.00 12.00 - 13.00 prestávka 15.30 posledný vstup |
Sobota | 10.00 - 17.00 12.00 - 13.00 prestávka 16.30 posledný vstup |
10.00 - 16.00 12.00 - 13.00 prestávka 15.30 posledný vstup |
Nedeľa | 10.00 - 17.00 12.00 - 13.00 prestávka 16.30 posledný vstup |
10.00 - 16.00 12.00 - 13.00 prestávka 15.30 posledný vstup |
Nový rok | zatvorené | |
Veľký piatok | 10.00 - 17.00 12.00 - 13.00 prestávka 16.30 posledný vstup |
10.00 - 16.00 12.00 - 13.00 prestávka 15.30 posledný vstup |
Biela sobota | 10.00 - 17.00 12.00 - 13.00 prestávka 16.30 posledný vstup |
10.00 - 16.00 12.00 - 13.00 prestávka 15.30 posledný vstup |
Veľkonočná nedeľa | 10.00 - 17.00 12.00 - 13.00 prestávka 16.30 posledný vstup |
10.00 - 16.00 12.00 - 13.00 prestávka 15.30 posledný vstup |
Veľkonočný pondelok | zatvorené | |
Sviatok všetkých svätých | zatvorené | |
Štedrý večer | zatvorené | |
Prvý sviatok vianočný | zatvorené | |
Silvester | zatvorené |
Vstupné hlavná sezóna od 9.6. |
Vstupné zimná sezóna od novembra |
|
Základné vstupné | 5 € | 2,50 € |
Zľavnené vstupné (deti do 14 r., študenti, dôchodcovia) |
2,50 € | 2,50 € |
Rodinné vstupné (2 dospelí a deti do veku 14 r.) |
10 € | 2,50 € |
Školská skupina (neplatí počas letných prázdnin) |
2 € | 2 € |
Neplatiaci (deti do 6 rokov, ŤZP, ŤZP/S, novinári, pedagogický dozor na 10 žiakov jedna osoba, turistický sprievodca) |
||
Zľavy pre držiteľov kariet | ||
Bratislavská mestská karta 20 % z plného vstupného |
4 € | 2 € |
20 % zo zľavneného vstupného | 2 € | - |
Bratislava City Card 100 % | 0 € | 0 € |