Z histórie aj súčasnosti Hradu Devín

Hrad Devín je vzdialený približne 12 km od historického centra Bratislavy. Nachádza sa v katastri obce Devín, ktorá je v súčasnosti jednou z mestských častí hlavného mesta Bratislavy. Devín je zo severu chránený horským masívom Malých Karpát s najvyšším vrchom Devínska Kobyla (514 m n. m.), z juhu a západu riekami Dunajom a Moravou. Nad sútokom týchto riek sa na skalnom brale vypína hrad Devín (212 m n. m.). Strategický význam devínskej oblasti spočíval aj v tom, že sa tu križovala Jantárová a Podunajská cesta, ktoré viedli zo severu na juh a zo západu na východ. Najstaršie osídlenie je doložené na území obce a hradu od mladšej kamennej doby a trvalo takmer kontinuálne až do novoveku. Hrad Devín patrí k najvýznamnejším polykultúrnym archeologickým lokalitám v strednej Európe.

Doteraz najstaršími nálezmi z devínskeho hradiska sú kostrové hroby z mladšej kamennej doby, ktoré boli odkryté na severozápadnom úpätí hradného kopca. V závere doby kamennej bolo hradisko už intenzívnejšie osídlené, ale vývoj v závere neskorej kamennej doby a na začiatku staršej bronzovej doby nie je zatiaľ celkom jasný. V staršej bronzovej dobe sa na hrade Devín rozprestieralo výšinné sídlisko s drevozemným opevnením, pravdepodobne aj s priekopou, ktoré ťažilo zo svojho strategického umiestnenia na križovatke obchodných ciest. V strednej bronzovej dobe slúžil priestor dolného hradiska opäť aj ako pohrebisko. Podarilo sa tu odkryť zvyšky dvoch pohrebných mohýl ľudu stredodunajskej mohylovej kultúry. V závere bronzovej doby bolo hradisko opevneným strategickým mocensko-politickým centrom, čo dokladajú odkryté zvyšky opevnenia. Hradná vyvýšenina bola strategickou osadou aj v staršej železnej dobe. Ľud kalenderberskej kultúry býval na devínskom hradisku väčšinou v zemniciach, ale aj v nadzemných obydliach s vypletanými alebo zrubovými stenami.

^{Foto: Ema Lančaričová}

V závere železnej doby prišli do devínskej oblasti Kelti, ktorí tu sídlili približne 100 rokov. Našli sa tu po nich okrem obydlí aj rôzne objekty hospodárskeho charakteru, ako napr. jamy, pece a výrobné objekty. Mimoriadne dôležitým je nález špecializovanej kováčskej a šperkárskej dielne s kolekciou železných a bronzových drobných predmetov. Kontakty devínskych Keltov, predovšetkým s Rímskou ríšou, dokladajú nálezy terry sigillaty, kovových predmetov, ale najmä mincí. Keltské sídlisko bolo zničené v 20. – 30. rokoch 1. storočia po Kr. germánskymi kmeňmi. Strategická poloha hradiska na Devíne umožňovala a podporovala rozvoj kultúrnych kontaktov a obchodu. Koncom 1. storočia pred Kr. posunuli Rimania hranicu svojej ríše na sever. V súvislosti s touto okupáciou bol aj Devín začlenený do dômyselného opevňovacieho systému na Dunaji, zvaného Limes Romanus, ako jedno zo strategických predhradí rímskeho tábora v Carnunte. Na začiatku 1. storočia po Kr. už možno počítať na Devíne s priamou prítomnosťou Rimanov.

K najstaršiemu rímskemu osídleniu patria základy drevenej veže a veľa drobných nálezov. Lokalita hradu Devín je výnimočná aj kvôli počtu murovaných stavieb z  rímskej doby. Celkovo sa tu odkryli pozostatky štyroch kamenných stavieb z tohto obdobia. Najväčšia z nich sa nachádza na nádvorí stredného hradu a je datovaná do 3. storočia, s neskoršou prestavbou v 4. storočí. Zaujímavým objektom zo záveru rímskej doby je aj murovaná stavba v priestore dolného hradu, ktorá mohla slúžiť ako ranokresťanský sakrálny objekt. Z obdobia sťahovania národov nemáme z Devína veľa nálezov, ale k najzaujímavejším rozhodne patrí zuhoľnatený bochník kvaseného chleba, ktorý je datovaný do 5. storočia.

^{Foto: Ema Lančaričová}

Výraznejšie osídlenie devínskej oblasti je doložené až vo veľkomoravskom období. Devínske hradisko sa stalo správnym a mocenským strediskom tejto oblasti s mohutným fortifikačným systémom, tvoreným drevozemným opevnením. Jeho súčasťou boli aj malé strážne hradiská Na pieskoch a Nad lomom na svahoch Devínskej Kobyly. Dôležitý strategický a vojenský význam Devína dokladá aj vojenská udalosť z roku 864, ktorá mala vplyv aj na politické dejiny veľkomoravského štátu. V tom čase obliehal franský panovník Ľudovít Nemec veľkomoravské knieža Rastislava na mieste, ktoré sa nazývalo Dowina. Domnievame sa, že Dowinu možno stotožniť s Devínom pri Bratislave.

Najvýznamnejším nálezom z tohto obdobia sú základy kostola s pozdĺžnou loďou. Loď kostola, orientovaná východ – západ, bola rozdelená troma priečkami na štyri časti a na východnej strane bola ukončená tromi apsidami. Interiér objektu bol vyzdobený maľbami s rastlinnými i figurálnymi motívmi, čo potvrdzujú nálezy fragmentov polychrómovanej omietky. Južne od základov kostola sa našlo šesť veľkomoravských hrobov s bohatým inventárom. Miesto posledného odpočinku na centrálnom hradisku v blízkosti sakrálnej stavby a charakter nálezov hroboch svedčia o vyššom postavení týchto jedincov. Ostatné obyvateľstvo bolo pochovávané na troch pohrebiskách, ktoré sa nachádzali v intraviláne dnešnej obce Devín. Najväčšie z nich bolo preskúmané pri Kostole Sv. Kríža v polohe Za kostolom, kde sa podarilo odkryť 123 hrobov.

^{Foto: Ema Lančaričová}

Osídlenie v Devíne viac-menej plynule pokračovalo aj po zániku Veľkej Moravy, čo dokladá rozsiahly ranostredoveký cintorín a osada ulicového typu, ktoré sa našli v areáli hradu Devín. V 13. – 14. stor. bol Devín kráľovským hradom, ktorý slúžil ako pohraničná pevnosť Uhorského kráľovstva. V 13. storočí bol hrad svedkom častých bojov a viackrát bol zničený. Na hornom hrade sa podarilo z tohto obdobia odkryť základy veže s britom, v ktorej strede bol vstup do jaskynných priestorov skalného brala. Rozkvet hradu i obce nastal až začiatkom 15. storočia. Mikuláš z Gary (†1433) odkúpil v roku 1414 nárok na hrad od viedenského mešťana Ladislava Heringa a dostal ho od panovníka do zálohu pre seba a svojich mužských potomkov. V rokoch 1419 – 1460 uskutočnili Garayovci na hrade rozsiahlu výstavbu, v rámci ktorej bol opevnený celý areál hradu, postavený obytný palác na nádvorí stredného hradu a prebudovaný horný hrad. Postupne vybudovali i opevnenie dolnej časti hradu, polygonálnu vežu, západnú vstupnú bránu a nechali vykopať aj 55 m hlbokú hradnú studňu.

Ďalšími majiteľmi hradu boli grófi zo Svätého Jura a Pezinka (1460 – 1521), ktorí venovali pozornosť najmä ďalšiemu zdokonaľovaniu opevnenia. Postavili východnú bránu a tiež severnú bránu vedúcu do mestečka Devín, ku ktorej patrí aj objekt strážnice. V roku 1527 prepožičal cisár Ferdinand I. Habsburský hrad i panstvo uhorskému palatínovi Štefanovi Báthorymu. Príslušníci tohto rodu vybudovali na strednom hrade nové palácové krídlo pri severovýchodnom hradbovom múre a nechali postaviť ďalšie úseky opevnenia hradu. Na vrchole štíhlej skaly nad sútokom Dunaja a Moravy postavili malú polygonálnu baštu s cimburím. Táto vežička bola neskôr opradená mnohými povesťami a dostala názov Panenská veža alebo Mníška.

Posledným šľachtickým rodom, ktorému hrad patril, boli od roku 1635 Pálffyovci. Počas svojho pôsobenia na Devíne neuskutočnili Pálffyovci také stavebné zásahy do architektúry hradu, ktoré by výraznejšie zmenili jeho vzhľad a charakter. V období baroka slúžil hrad už iba na hospodárske účely a správu devínskeho domínia. Na začiatku 19. storočia sa Bratislava a jej okolie stali dejiskom napoleonských vojen. To malo pre hrad Devín tragické následky. V roku 1809 ho francúzski vojaci podmínovali a vyhodili do povetria. Po tomto zásahu stratili Pálffyovci o hrad záujem a jeho ruina postupne chátrala. V roku 1932 odkúpila od nich Československá republika hrad za symbolických 1000 Kčs. V roku 1961 bol hrad Devín vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.