Výraznejšie osídlenie devínskej oblasti je doložené až vo veľkomoravskom období. Devínske hradisko sa stalo správnym a mocenským strediskom tejto oblasti s mohutným fortifikačným systémom, tvoreným drevozemným opevnením. Jeho súčasťou boli aj malé strážne hradiská Na pieskoch a Nad lomom na svahoch Devínskej Kobyly. Dôležitý strategický a vojenský význam Devína dokladá aj vojenská udalosť z roku 864, ktorá mala vplyv aj na politické dejiny veľkomoravského štátu. V tom čase obliehal franský panovník Ľudovít Nemec veľkomoravské knieža Rastislava na mieste, ktoré sa nazývalo Dowina. Domnievame sa, že Dowinu možno stotožniť s Devínom pri Bratislave.

Najvýznamnejším nálezom z tohto obdobia sú základy kostola s pozdĺžnou loďou. Loď kostola, orientovaná východ – západ, bola rozdelená troma priečkami na štyri časti a na východnej strane bola ukončená tromi apsidami. Interiér objektu bol vyzdobený maľbami s rastlinnými i figurálnymi motívmi, čo potvrdzujú nálezy fragmentov polychrómovanej omietky. Južne od základov kostola sa našlo šesť veľkomoravských hrobov s bohatým inventárom. Miesto posledného odpočinku na centrálnom hradisku v blízkosti sakrálnej stavby a charakter nálezov hroboch svedčia o vyššom postavení týchto jedincov. Ostatné obyvateľstvo bolo pochovávané na troch pohrebiskách, ktoré sa nachádzali v intraviláne dnešnej obce Devín. Najväčšie z nich bolo preskúmané pri Kostole Sv. Kríža v polohe Za kostolom, kde sa podarilo odkryť 123 hrobov.

Osídlenie v Devíne viac-menej plynule pokračovalo aj po zániku Veľkej Moravy, čo dokladá rozsiahly ranostredoveký cintorín a osada ulicového typu, ktoré sa našli v areáli hradu Devín. V 13. – 14. stor. bol Devín kráľovským hradom, ktorý slúžil ako pohraničná pevnosť Uhorského kráľovstva. V 13. storočí bol hrad svedkom častých bojov a viackrát bol zničený. Na hornom hrade sa podarilo z tohto obdobia odkryť základy veže s britom, v ktorej strede bol vstup do jaskynných priestorov skalného brala. Rozkvet hradu i obce nastal až začiatkom 15. storočia. Mikuláš z Gary (†1433) odkúpil v roku 1414 nárok na hrad od viedenského mešťana Ladislava Heringa a dostal ho od panovníka do zálohu pre seba a svojich mužských potomkov. V rokoch 1419 – 1460 uskutočnili Garayovci na hrade rozsiahlu výstavbu, v rámci ktorej bol opevnený celý areál hradu, postavený obytný palác na nádvorí stredného hradu a prebudovaný horný hrad. Postupne vybudovali i opevnenie dolnej časti hradu, polygonálnu vežu, západnú vstupnú bránu a nechali vykopať aj 55 m hlbokú hradnú studňu. Ďalšími majiteľmi hradu boli grófi zo Svätého Jura a Pezinka (1460 – 1521), ktorí venovali pozornosť najmä ďalšiemu zdokonaľovaniu opevnenia. Postavili východnú bránu a tiež severnú bránu vedúcu do mestečka Devín, ku ktorej patrí aj objekt strážnice. V roku 1527 prepožičal cisár Ferdinand I. Habsburský hrad i panstvo uhorskému palatínovi Štefanovi Báthorymu. Príslušníci tohto rodu vybudovali na strednom hrade nové palácové krídlo pri severovýchodnom hradbovom múre a nechali postaviť ďalšie úseky opevnenia hradu. Na vrchole štíhlej skaly nad sútokom Dunaja a Moravy postavili malú polygonálnu baštu s cimburím. Táto vežička bola neskôr opradená mnohými povesťami a dostala názov Panenská veža alebo Mníška.  Posledným šľachtickým rodom, ktorému hrad patril, boli od roku 1635 Pálffyovci. Počas svojho pôsobenia na Devíne neuskutočnili Pálffyovci také stavebné zásahy do architektúry hradu, ktoré by výraznejšie zmenili jeho vzhľad a charakter. V období baroka slúžil hrad už iba na hospodárske účely a správu devínskeho domínia. Na začiatku 19. storočia sa Bratislava a jej okolie stali dejiskom napoleonských vojen. To malo pre hrad Devín tragické následky. V roku 1809 ho francúzski vojaci podmínovali a vyhodili do povetria. Po tomto zásahu stratili Pálffyovci o hrad záujem a jeho ruina postupne chátrala. V roku 1932 odkúpila od nich Československá republika hrad za symbolických 1000 Kčs. V roku 1961 bol hrad Devín vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.