ThDr. Ľudovít Okánik (1869 – 1944) prvý starosta mesta Bratislavy
Elena Kurincová
ThDr. Ľudovít Okánik (1869 – 1944) katolícky kňaz, kanonik, apoštolský protonotár mestský farár, signatár Martinskej deklarácie, poslanec, nitriansky župan, člen Republikánskej strany zemedelského a maľoroľníckeho ľudu, prvý riadne zvolený starosta mesta Bratislavy. Funkcia prvého zvoleného starostu v meste Bratislava 1923 – 1929 predstavuje relatívne krátku etapu v bohatej ľudskej a profesionálnej biografie katolíckeho kňaza ThDr. Ľudovíta Okánika (1869 - 1944). Celý jeho dovtedajší život bol poznačený prácou eufemicky povedané „na roli národa dedičnej“ a to v starostlivosti o materiálne a duchovné blaho slovenského ľudu. Pozoruhodne spájal tieto dve oblasti: angažovaného politika a duchovného pastiera. Dosiahol na tom nezanedbateľné výsledky.
Na poli cirkevnom: 1895 sa stal doktorom kanonického práva, 1899 dekanom v Skalici, 1919 kanonikom združenej kapituly pri Dóme sv. Martina v Bratislave, 1934 apoštolským protonotárom, 1930 – 1939 hlavným bratislavským farárom v Dóme sv. Martina.
Na poli verejnom: 1918 signatárom Martinskej deklarácie, 1918 členom Revolučného národného zhromaždenia, 1919 – 1920 nitrianskym županom,1923 – 1929 starostom mesta Bratislavy, 1925 – 1926 senátorom Národného zhromaždenia, 1928 – 1929 členom krajinského zastupiteľstva.
V období končiacej monarchie sa politicky angažoval v podpore roľníckeho stavu na Slovensku a hlavne v propagácii ľudového priemyslu. V spolupráci (s Pavlom Blahom) zakladal hospodárske korporácie – spolky a družstvá a organizoval roľnícke zjazdy na Záhorí. Politická aktivita predprevratová a pročeskoslovenská orientácia ho predurčili na spoluprácu s elitou novovznikajúcej československej správy. Vo svojom rodnom meste v Skalici 6. novembra 1918 privítal ako zástupca mesta a okresu Dočasnú vládu vedenú Vavrom Šrobárom po jej príchode na Slovensko. Krátko na to bol 15. decembra menovaný nitrianskym županom a podieľal sa na budovaní nového štátneho aparátu.
Protagonistom agrárneho hnutia na Slovensku síce s československou orientáciou, ale zohľadňujúc slovenské špecifiká zostal aj v nových pomeroch. Nový zákon o obecnom zriadení na Slovensku, ktorý začal platiť od februára 1923 zmenil postavenie Bratislavy z municipálneho mesta na mesto so zriadeným magistrátom. Vláda z piatich členov mestského predsedníctva zvolených zastupiteľským zborom určila za starostu Bratislavy Ľudovíta Okánika. Jeho zotrvanie vo funkcii ako reprezentanta Republikánskej strany zemedelského a maľoroľníckeho ľudu potvrdili aj novembrové voľby v roku 1923, keď sa stal prvým riadne zvoleným starostom mesta. Praktická politická práca a pôsobenie v agrárnej strane mu časom ale priniesli rozčarovanie. Do toho vstúpili vleklé spory o budovu Katolíckeho kruhu v Skalici so Slovenskou ľudovou stranou Andreja Hlinku. Rezignoval na pôsobenie v politickej sfére a pred voľbami v roku 1929 sa vzdal aj funkcie starostu mesta Bratislavy. Nerezignoval ale na pôsobenie v duchovnej sfére. Zanechal predovšetkým stopu v organizácii cirkevného života mesta ako hlavný mestský farár. Zriadil nové mestské farnosti, uviedol do mesta saleziánov napomáhal ich sociálnej a pedagogickej činnosti napr. vybudovaním saleziánskych domov a kostola na Miletičovej ulici a v Trnávke ale aj výstavbou moderného kostola a školy v Petržalke. Až do svojej smrti 21. marca 1944 bol vnímaný ako výrazná osobnosť katolíckeho prostredia, ktorá zostala verná myšlienke spoločného štátu Čechov a Slovákov.
