Príbeh mesta netvoria len elity. Jeho podobu formovali aj remeselníci, umelci, úradníci a reprezentanti mnohých profesií, ktorí sa podieľali na jeho každodennom fungovaní.

Séria inštalácií na nádvorí Starej radnice s názvom Aj ja som Bratislavčan*ka je našou retrospektívou – s cieľom predstaviť príbehy „obyčajných“ ľudí z našich zbierok a ukázať, že múzeá v pamäti mesta fixujú i ľudské príbehy, stačí si to len uvedomiť.

Aké príbehy by ste v múzeu chceli vidieť vy?

V ďalšej inštalácii predstavíme príbeh Imricha Matyáša. On bol na Slovensku jedným z prvých, ktorí verejne a vytrvalo obhajovali dôstojnosť homosexuálnych ľudí. Ako bratislavský úradník, publicista a osvetový pracovník stál pri ľuďoch, ktorých zákon trestal pre ich inakosť a lásku k osobám rovnakého pohlavia. Písal články, prednášal, pomáhal konkrétnym jednotlivcom a presviedčal autority, že homosexualita nie je zločin ani choroba. Jeho svedectvo pripomína, že aj u nás sa ozval hlas za dôstojnosť a spravodlivosť pre menšinu, ktorú zákon postihoval a spoločnosť odsúvala na okraj. 

Na nádvorí Matyáša pripomenie písací stroj Continental. Ide o typovo zhodnú ukážku písacieho stroja, aký Imrich Matyáš používal pri písaní svojho svedectva. Jeho vlastný stroj sa pravdepodobne nezachoval. Matyášove písomnosti boli znovuobjavené v roku 2012. 

„Demokracia je vláda väčšiny, ale záštita všetkých menšín, teda aj ochrankyňa sexuálnej menšiny!“ Imrich Matyáš, 30. roky 20. storočia 

Text a kurátorský výber: Jana Jablonická Zezulová